máte aktuálne niečo v chladničke, čo potrebujete spotrebovať?
Cez víkend som varila kapustnicu a piekla mäso. Časť kapusty mi zostala, a to aj dusená, ktorá bola prílohou k mäsu, aj surová. Nemám zatiaľ na mysli žiaden recept z tejto kapusty, závisí od toho, koľko budem mať času. Napadli mi zatiaľ len tradičnejšie jedlá ako zemiakové guľky, do ktorých by som zabalila kapustu so slaninou. Alebo možno nejaký kapustový šalát. Pravdu povediac, kyslá kapusta je surovina, ktorú si musím ešte vyskúšať, konečne teda budem mať príležitosť experimentovať. A ešte mám aj trochu ryže. Z nej spravím možno ryžové guľky do polievky alebo krokety. Prípadne by som ju mohla s kukuricou a fazuľou zabaliť do tortilly a spraviť quesadilly.
ako u vás vyzerá tvorba receptov?
Som amatérsky kuchár a potrebujem čo najviac podnetov – čerpám ich najmä z kuchárskych kníh a samozrejme z internetu. Rada napríklad vyhľadávam, ako kombinovať suroviny. Napríklad, s čím je najlepšie skombinovať tymián či paradajky, alebo aké bylinky sa hodia k fazuli.
pracovali ste ako urbanistka a architekta a blog ste si založili až na materskej. Ako ste si varili popri práci?
Kým sme nemali deti, žili sme hekticky, z toho obdobia si veľa nepamätám. Stále som niečo robila, v práci som sa venovala urbanizmu, popri tom aj menším architektonickým projektom a navyše sme stavali rodinný dom. Nemali sme voľné víkendy, bola to rutina – ráno do práce, večer z práce, potom sadnúť za počítač a zas robiť, víkendy sme venovali nášmu domu. Vtedy som jedlo vôbec neriešila, občas som cez víkend navarila, ale cez týždeň vôbec. Až keď som nastúpila na materskú, začala som variť.
vtedy vám teda až tak neprekážalo, keď ste vyhadzovali jedlo?
Nerozmýšľala som nad tým. Chladničku sme mali skôr poloprázdnu, ale občas sa stalo, že som niečo vyhodila. A to najmä mliečne výrobky - jogurt či syr po záruke. Prebudenie prišlo až pri deťoch. Začala som kvôli nim totiž intenzívne variť, človeku skrátka záleží, čo im dá na tanier. V tom období som si začala všímať, že u nás občas nejaké jedlo skončilo v koši a dosť mi to prekážalo.
varili ste stále skôr z donútenia?
Áno, varila som, lebo som musela. Raz som však hľadala nejaké rýchle a jednoduché jedlá a doklikala som k českému blogu Kuchařka pro dceru, ktorý ma nadchol. Články jeho autorky sú nabité informáciami o receptoch, píše o tom, ako spolu jednotlivé suroviny fungujú. Napríklad o tom, ako urobiť holandskú omáčku tak, aby sa vám nezrazila alebo ako vysmážať rezne tak, aby trojobal neodpadol – najprv treba mäso osušiť. Recepty podľa blogu sa mi vždy podarili a zrazu mi začalo chutiť vlastné jedlo. Keď som niečo uvarila predtým, síce to chutilo iným, ale mne až tak nie. S objavením tohto blogu nastal zlom – začala som o varení čítať, zisťovať, že všetko má svoje zákonitosti a zrazu sa mi začalo v kuchyni dariť. Bavilo ma to a baví dodnes.
mnohým ženám na materskej sa stáva, že sa cítia osamelo a občas sa dostanú aj do depresií. Bolo varenie aj pre vás spôsob, ako tomu predísť?
Počas svojej materskej som zažila obdobie, keď mi nebolo úplne ľahko. Bola som už tri roky doma, do centra mesta medzi ľudí bolo ďaleko, cítila som zabudnutá, kamarátky buď pracovali alebo žili v iných mestách, rovnako ako aj najbližšia rodina. Začala mi chýbať práca. Skúšala som sa vrátiť k svojej profesii, vtedy však malo jedno dieťa tri roky a druhé necelý rok, ešte som dojčila a nedalo sa to skombinovať. Popri rutine, ktorá vznikne pri malých deťoch, som však stále potrebovala niečo kreatívne, nejaký spôsob sebarealizácie. Starostlivosť o deti a domácnosť ma bavila, ale chýbala som tam ja, moje potreby a sebarozvoj. Keďže som sa v tom čase našla vo varení, prišla myšlienka založiť foodblog. Chcela som však aby mal nejakú pridanú hodnotu, aby bol odlišný.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.