Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Deväťdesiate roky v Košiciach

.milan Kolcun .lifestyle .hlas východu

Bolo to také včasné ráno, keď ešte len ťažko rozpoznať, kto je opitý ešte a kto už. Stáli sme v dlhom rade pred Investičnou a rozvojovou bankou. Po dlhom čase nám mali v ten deň vyplácať naše zablokované vklady.

a tu sa spevom ohlásila skupina opilcov. Však to poznáte, už z diaľky ich počuť: „...ááále som ja ale..“. Keď nás toľkých zbadali, spev utíchol. Jeden z nich asi videl najostrejšie (alebo pil to najostrejšie), pretože zvolal: „Rézeš, veríme!“ Vôkol nás, ale vraj aj všade na zemeguli, prebiehali deväťdesiate roky. Toto by som mal písať štýlovo a dobovo oblečený, v šuštiakoch. Lebo veru, v nich sme chodili. Všade. Aj sa ma vtedy turisti pýtali: „A vy tu takto masívne športujete?“ 

Až 264 pápežov sa muselo vystriedať na svätopeterskom stolci, aby jeden z nich navštívil Košice. Na letisko do Barce prišlo na svätú omšu asi 400 000 ľudí. Pre Košice to bola návšteva milénia. V tom roku pribudli traja noví patróni, ktorých pápež vyhlásil za svätých – košickí mučeníci, ktorých 400. výročie umučenia si pripomíname tento rok. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite