Schumann’s bar: Viac než reštaurácia

sedemdesiatosemročný Charles Schumann je vysoký elegantný pán s dlhými šedivými vlasmi. V nedbalom bordovom obleku so silnou charizmou z neho napriek pokročilému veku cítiť energiu mladého muža. Ak by sa dal jeho odkaz zhrnúť do jednej vety, znela by: „Nikdy sa nebojte byť iní. Skúšajte to znova a znova.“ Schumann začínal svoju životnú dráhu službou v armáde, počas ktorej si obľúbil niekoľko dobrých barov. Postupne chcel vedieť viac o ich fungovaní, začal veľa čítať a pýtať sa. Vtedajšie bary však mali ako motto vetu, že „všetko, čo by si mal vedieť, ti nepovieme“. Učil sa na vlastných chybách. Prvé Schumannove bary boli preto veľmi späté s literatúrou, písaním a fajčením, a to im dodávalo neopakovateľnú atmosféru, akú asi zažíval detektív Phil Marlow vo svojich príbehoch. 

barman aj módna ikona

Dnešná situácia je iná. Pri otváraní nových mníchovských barov sa každý podnik snaží získať niekoho z personálu Schumann’s baru. Pracovať v ňom zostali len tí, ktorí premeškali čas odísť. Samotný Schumann medzitým prešiel z baru do kuchyne, pretože dobrý bar dnes podľa jeho slov musí ponúkať kvalitnú ponuku jedál „Nie je to nič zaujímavé ani veľkolepé, ja som varil a naša kuchyňa bola veľmi známa. Naučil som sa variť tak, že keď sme hľadali barmanov, tak sme často prijímali kuchárov, pretože kuchári mali cítenie k jedlám a chutiam. Oni nás naučili variť, my ich miešať drinky a obsluhovať. Dnes sa varí veľmi ľahko, lebo sa dá všetko vidieť na internete, no predtým, keď to nebolo možné, som veľa cestoval, veľa som videl a urobil som si vlastný štýl kuchyne, ktorý sme stále rozvíjali, aby sme nestáli na jednom mieste.“ Pre otvorenie baru sa rozhodol až v štyridsiatke, dovtedy študoval politológiu, skúšal to v diplomatických službách, armáde a dokonca pôsobil v širšej ochranke vtedajšieho premiéra. Cesty ho zaviedli až do milovaného Francúzska, kde chvíľu viedol striptízový klub a diskotéku. Mnoho gastronomických zážitkov a barových skúseností ho doviedli k založeniu jedného z najznámejších svetových barov.

Schumann’s bar na Maximillianstrasse 36 sa zakrátko stal legendou. Sídlil na najluxusnejšej mníchovskej ulici, pričom sám sa netváril ani trochu luxusne. Bar mal od začiatku veľký úspech, a Schumann preto v sobotu ani neotváral, pre obavu z náporu turistov, čo by nevyhovovalo stálym štamgastom. Bar je stále známy svojím špecifickým prístupom k zákazníkom, ktorý niekto môže považovať za arogantný, iný za asertívny. Každý stály zákazník má svoj stôl bez toho, aby musel byť rezervovaný, s čašníkmi sa poznajú po mene a sú k sebe úctiví. V minulosti bolo bežné očakávať od zákazníkov, aby boli pre podnik prínosom tým, čo pijú a ako sa v bare správajú. Tieto nepísané pravidlá vytvorili zvláštnu komunitu stálych návštevníkov, ktorí si boli akoby rodinou. Schumann o svojich skúsenostiach napísal štyri knihy, pričom tretia z nich je celosvetovo najpredávanejšou barmanskou knihou v histórii. Okrem nemčiny a angličtiny vyšla v japončine, vďaka čomu je Schumann v tejto krajine mimoriadne uznávaný. Z veľkej časti vďaka jeho významnému prínosu pre barovú kultúru, ale nemenej aj ako módna ikona. Stal sa známym modelom pre parfumy Baldessarini a ďalšie luxusné módne domy.