maturovala som práve v ten týždeň, keď boli najväčšie zhromaždenia.
Z toho zhonu, ktorý tu bol, som si odskočila do Dubnice na pár hodín napísať testy. Ostatní boli v strese, ale ja som si to v niečom užila. Bolo tam ticho a mohla som robiť iba tú jednu vec. Prihlášku na Európske štúdiá som si podala približne dva dni pred deadlinom a bola som rada, že som stihla aspoň jednu. Keď som tam v septembri prišla, všetci hovorili po anglicky a ja som najprv vôbec nerozumela prečo, až potom som zistila, že spolužiačka je z Brazílie a celé to je celkom medzinárodné. Sprvu som nevedela ani tieto základné veci.
ľudia na ulici ma poznávajú.
Minulú jar to bolo také intenzívne obdobie, že som si to ani nestihla uvedomiť. Zrazu som mala plnú schránku správ, pozitívnych, menej príjemných aj vyslovené hejty. Vlastne sa to začalo už protikorupčnými pochodmi pred dvoma rokmi, vtedy ma to veľmi prekvapilo. Nečakala som, že si získame takú pozornosť. Nebol čas sa nad tým zamyslieť. Nesúhlasila som s tým, ako to v tejto krajine funguje a ozvala som sa.
Spočiatku to bolo veľmi rýchle, spontánne, automatické. Dejú sa mi aj také veci, ako bolo to medializované napadnutie, ale stále sa mi stávajú aj príjemné situácie, ľudia sa chcú porozprávať. Cez volebnú noc som stála na zastávke a prišiel za mnou pán, že čo, ako to ide?
Najprv som nerozumela, snažila som sa spomenúť si, či ho nepoznám. A on že: no tie výsledky, veď vy to máte skôr, nie? Ešte boli otvorené volebné miestnosti, ja sama som ešte ani nebola voliť, hovorím mu, nie, nemáme, tie naozaj budú až po tej desiatej. Odchádzal sklamaný a vyzeral, že mi neverí.
politika ma zaujímala odmalička.
Jeden z mojich najobľúbenejších programov v telke boli večerné správy. Nevedela som ešte rýchlo čítať, takže keď robili s niekým rozhovor, prečítala som si najprv funkciu, napríklad hovorca ministerstva vnútra, aby som vedela, kto to je. Ale nikdy som nestihla prečítať aj meno. To ma štvalo. Samozrejme, že som tomu nerozumela, ale veľmi ma to zaujímalo.
chcela som študovať časticovú fyziku.
Mojím snom bolo pracovať v CERN-e. Fyzika a matika boli moje najobľúbejnejšie predmety, možno preto, že tomu stačilo rozumieť, nemusela som sa ako na dejepise veľa učiť, veľa čítať, hoci to ma tiež bavilo. Prírodné vedy boli pohodlnejšie. Do takých 16-17 rokov mi ani nenapadlo, že by som išla študovať niečo humanitné. Mala som rada históriu, pozerala dokumenty, ale to som vždy brala ako hoby a študovať budem techniku ako moji rodičia. Ale keď k tomu prišlo, uvedomila som si, že chcem v živote robiť úplne iné veci.
„Presvedčí ma konštruktívna debata, ale tá môže byť dlhá a pálčivá.“
mám veľmi rada klasickú hudbu, väčšinou počúvam opery, podcasty.
Kedysi som hrávala na klavíri. Nebola som virtuózka, chodila som hrávať koncerty, ale nevyhrávala som súťaže. Teraz na to, žiaľ, nemám čas, nemám tu ani klavír. Nedávno som bola u kamarátov, ktorí mali klavír, a zistila som, že už mám drevené ruky. Dva roky som poriadne nehrala, a to človek musí cvičiť každý deň. Ale chcela by som sa k tomu vrátiť.
bývam neskoro do noci hore, pracujem, alebo si čítam.
Potom mám často problém ráno vstať. Mám asi desať budíkov načasovaných tak, že každé dve minúty mi jeden hlasno zvoní. Ak je niekto so mnou v miestnosti, tak už je dávno hore, ale ja sa ešte len zobúdzam. Som potom unavená, ale nemôžem piť kávu, som alergická takmer na všetko. Moji priatelia sú už na to zvyknutí a v obchode alebo v reštaurácii majú tendenciu pozerať sa na ponuku tak, že či by som to aj ja mohla.
kvety v kvetináčoch u mňa nikdy neprežijú.
Neviem sa o ne dlhodobo starať, mala som dva a jeden už zomrel. Ale mám kvety veľmi rada, každý týždeň si kupujem rezané. Tie sú len nakrátko, to stihnem dvakrát vymeniť vodu.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.