v Danubiane vystavujem ilustrácie s manželom Vladom Králom.
Ponúkli nám malebný priestor s výhľadom na „more“. Niektoré ilustrácie som si požičala od súčasných majiteľov a okrem nich tam vystavujem aj také svoje objektíky. Na výrobu používam všelijaké píly, frézu, rezací stroj. Okraje dosiek som roky len šmirgľovala, ale potom som si kúpila frézu, nech je to krajšie.
teraz budem robiť paralelne na dvoch českých knihách pre deti.
Hneď, ako si text čítam, naskakujú mi v hlave obrazy, ktoré sú zaujímavé a vtipné. Som nudný človek, tak aspoň v tvorbe sa snažím byť vtipná. Stále robím tou istou technikou, hoci Miloš Kopták mi už dávno dohováral, že by som sa mohla skúsiť posunúť ďalej, do inej techniky. Táto ma baví.
trvalý pobyt mám v Doľanoch.
Som zo Štrkovca, ale na dom v meste sme nemali, tak sme išli tam, kde nám stačila hypotéka, 40 km od Bratislavy. Našli sme domček pod lesom, spredu vidím, počujem susedu, z kuchyne srny. Baví ma hrabať lístie, kosiť krovinorezom trávu, zveľaďovať dvor, hoci to vôbec nevyzerá zveľadené.
mám troch škrečkov, tri dievčatá.
Sú to televízne krimimaniačky, po mne. Keď idem pozerať Colomba, vyložím ich na operadlo kresla, ako také lastovičky vedľa seba. Ani sa nepohnú. Mám ešte dvoch psov, obaja z útulku. Pančo má 16 rokov, ale fičí po lese ako mladík. Rada by som ich mala viac, manžel mi nedovolí ani tretieho. Mali sme raz šesť psov, ale pochytil ho taký hnev, lebo suseda žalovala, že štekajú, tak všetkých porozdával a aj Džinu tajne odniesol do útulku. Tú našla svokra v Galante pri smetiakoch.
zbieram keramiku.
Napríklad sošky od Andreja Friča. Robí parádne veci, príšery, šupináčikov, do nich som zaľúbená, to si furt kupujem. Teraz som si zase objednala ďalšie veci od keramičky z Uničova. Desať rokov chodím na Keramické trhy v Pezinku, až minulý rok som prvýkrát nebola. Nemala som peniaze. Bolo to riadne na nervy, taký trojdňový absťák.
poviem, čo si myslím.
Snažím sa na to dávať pozor, ale mám to po mame. Takú tú hádavosť. Vždy musím všetko povedať. Napríklad? Volala mi pani z reklamky. Nerada robím pre reklamky, lebo stále chcú dookola niečo prerábať. No ale nemala som prachy, a tak si vravím, že by nebolo zlé zobrať zase po rokoch niečo od agentúry. Keď sa pani predstavila, odkiaľ je, vyhŕkla som, že jééj, to ste vy tá reklamka, čo robila logo Macejka, že fakt je úplne hnusný! Už nezavolala. Mne sa to furt stáva. Mala som ilustrovať knihu, a v texte bolo veľa zbytočných viet. Tak som autorke červenou zvýraznila, ktorá veta bezpodmienečne musí ísť preč, a žltou, o čom by mala aspoň porozmýšľať. Kukali na mňa vo vydavateľstve na schôdzi a nechápali. Však to je to frustrujúce a vôbec nie vtipné, že nie som tímový hráč ani žiadny diplomat. Vlado mi hovorí: ty sa čuduješ, že ťa vydavatelia neoslovujú, keď sa furt vadíš?
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.