volajú ju čínska bazalka alebo ázijská mäta. Najčastejšie ju na Slovensku nájdeme v bylinkovom šaláte, ktorý dostaneme k špecialitám z grilovaného mäsa vo vietnamských bistrách.
Prvoplavci v týchto exotických vodách sa možno najprv zháčia, nechápu, prečo by si mali do úst strkať akúsi podozrivú žihľavu, no stačí sa odvážiť, zavrieť oči, strmhlav do toho skočiť a vynoríme sa v nádhernej krajine plnej korenistých tónov.
V ústach nás lístok šisa jemne pošteklí, to len aby nesklamal tých, čo čakajú pŕhlenie a po zahryznutí na nás vyklopí všetky svoje poklady. Najprv nám do nosa udrie silná mätová vôňa, jazyk zaleje jemný sladký tón. Potom sa pridá vánok bazalky, klinčekov, niekto tam cíti aj škoricu, aníz či citrusy. Aróma je taká silná, že nás celých doslova opantá. Pritom samotný lístok pôsobí nenápadne, ba až skromne.
Nie div, že tento malý zázrak sa vo východnej a juhovýchodnej Ázii stal kľúčovou bylinkou, bez ktorej sa nedajú niektoré jedlá nielen navariť, ale ani servírovať. Vraj pochádza z Číny, z hôr na hraniciach s Indiou. Odtiaľ máme o nej aj prvú zmienku. Nachádza sa v starých lekárskych zápiskoch, ktoré vznikli okolo roku 500 nášho letopočtu a uvádzajú ju tam ako rastlinku su.
Neskôr ju v Číne začnú volať zisu a v Japonsku, kam sa dostane okolo 8. storočia, jej najprv dajú meno Jiuunin, čo v doslovnom preklade znamenalo „desať rokov“. Už vtedy poznali jej liečivé účinky a pripisovali im takú silu, že ak človek tieto lístky pravidelne požíval, mohol si k svojmu veku rovno pripísať desať rokov navyše. Neskôr tento poznatok na japonských ostrovoch prehodnotili a rastlinku začali volať radšej shiso. No na jej liečivé účinky prisahajú dodnes.
„Kto je alergik alebo práve chytil nádchu kvôli výkyvom počasia, nech si urobí zo šisa čaj.“
A treba povedať, že na nich asi niečo je, pretože perila krovitá, ako sa začala volať v našich krajoch, sa v poslednom čase stáva stredobodom rozsiahlych medicínskych výskumov. Okrem toho, že pomáha pri trávení – preto sa často servíruje s mäsom – špeciálne grilovaným či mastným – dokázala zázračne pomáhať pri dušnosti.
Dnes sa preto skúma najmä v súvislosti s astmou a alergiami, kde dokáže významne pomáhať. Vraj sa jej darí viazať na seba telom vylúčený histamín a tak zmierňovať alergické prejavy. Táto jej schopnosť sa preto mimoriadne hodí najmä teraz, kedy sa naplno rozbehla jarná peľová sezóna.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.