udalosti okolo Kunsthalle ma pohltili.
Naplánované programové aktivity stále bežia, ale paralelne riešime iniciatívu #Stojím pri Kunsthalle, organizujeme stretnutia zástupcov výtvarnej obce, komunikujeme s ministerstvom… Prakticky od revolúcie bola téma Kunsthalle spojená s pocitom nezdaru a prekážok, návratov do bodu nula. Potom nasledoval nešťastný úvod fungovania pod NOC-kou, bola okolo toho len negatívna energia. Navyše, Kunsthalle bola po celý čas akoby len vecou výtvarnej obce. Preto ma ohromne prekvapilo a aj povzbudilo, koľko ľudí z širokej kultúrnej komunity Slovenska to dnes vníma ako dôležité a potrebné, a je ochotných svoj postoj vysloviť nahlas. Možno zaznievajú aj kritické hlasy, že by sme mali robiť iný typ výstav a aktivít, ale to môžeme cizelovať a kultivovať, keď si pre túto nadstavbu vybudujeme základňu.
sedím nad koncepciou Kunsthalle a je to vzrušujúce.
Odkedy nám pani ministerka kultúry prisľúbila samostatnosť a že budeme môcť v Dome umenia zostať, pracujem na konkrétnych projektových zámeroch, organizačnej štruktúre, rozpočte a podobne. Možno to znie suchársky a administratívne, ale je v tom pomerne veľa kreatívnych možností, ako namodelovať, nastaviť do budúcnosti kvalitnú a funkčnú inštitúciu. Baví ma to.
nie je mi ľúto, že teraz nemám čas robiť kurátorku.
Na budúci rok už mám nejaké nápady a plány, ale túto situáciu považujem za prioritnú. Keď sa nám azda – klop, klop – podarí konečne položiť základy poriadnej Kunsthalle, bude to veľká vec. Minulý rok som robila kurátorsky výstavu Ilony Németh Eastern Sugar, to bol úžasný, ale aj extrémne náročný projekt. Po pár mesiacoch sme sa s Ilonou jedna druhej pýtali, že čo robíš? Oddychujem od Eastern Sugaru. Ona aj ja. (Smiech.)
keď mám voľno, rada len tak vegetím.
Užívam si jednoduché veci, vlastne všednosť, ako ísť v sobotu ráno na trh, navariť, prejsť sa. Pre iných je to možno nuda, majú potrebu napĺňať voľný čas extrémnejšími zážitkami, ale pre mňa je extrémny zážitok každodenná práca.
objavila som nové hoby, robím si vodičák.
Dlho som to odkladala, aj auto mám, ojazdené a zatiaľ nevyužívané. Nie, nechcem chodiť každé ráno do práce autom, a už vôbec nie v Bratislave, načo? Skôr to chcem využiť na iné cesty, napríklad za rodinou na stredné Slovensko. Bez auta majú tieto cestovačky komplikovaný manažment, s autom má človek slobodu ísť, kedykoľvek sa mu zachce.
som skôr striedmy typ.
Asi jediná moja neresť je fajčenie, aj to už chcem priebežne niekoľko rokov opustiť. Zatiaľ sa mi to nepodarilo. Mám novinku – robím pokusy s iqosom, to je taká kvázi elektronická cigareta naplnená tabakom, ktorý sa len zahrieva. Nehorí, celkovo menej škodlivín to produkuje. Najradšej by som bola, keby som s tým vôbec nezačala. Mala som nejakých 17-18, skazili ma kamoši a frajeri. (Smiech.)
nemám rada, keď sa niečo kazí.
A mne sa doma stále niečo kazí, neprejde jeden deň, aby nebola odpálená chladnička, tuto niečo bliká, tamto pípa, dnes ráno vodovodné problémy. Mám pocit, že to už sama privolávam.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.