Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Chuť domova a lásky

.jozef Koleják .lifestyle .dobré jedlo

Niekto ho má na balkóne, iný v záhrade či v kvetináči na parapete. Je to jeden z najstarších kamarátov našej kuchyne. Mali by ho mať na Slovensku všetci radi – chutí totiž ako posvätný grál socialistického nedeľného stola – maggi korenie. Ligurček.

Chuť domova a lásky RADU SEBASTIAN/ALAMY/PROFIMEDIA Vôňa a chuť ligurčeka sú také intenzívne, že ho v jedle cítiť aj pri malom množstve.

trošku sa podobá na zeler, má rovnako hrubú a sebavedomú vňať s nápadnými listami výraznej zelenej farby, no jeho chuť nie je taká štipľavá a prehnane parfumovaná. Vonia síce rovnako intenzívne a pri používaní to s ním netreba preháňať, no celkovo je to jemnejší spoločník ako spomínaný zeler. 

Ligurček je na prvé ochutnanie podobne horký, no ide viac dosladka až niekam k mäsovým tónom. Nie div, že sa mu ľudovo hovorí vegeta či maggi bylinka. Všetko sú to názvy moderné, vzťahujúce sa k divokým priemyselným chutiam dvadsiateho storočia s nevyhnutnou prísadou glutamanu. A naozaj, ak niektorá bylinka má veľmi blízko k chuti umami a dokáže ju dodať omáčkam, polievkam či šalátom, je to práve ligurček. 

„Okrem účinkov vo veciach lásky, je vraj vynikajúci pri pomoci s trávením.“

Môže sa nám zdať, že ide o rastlinku novú, privezenú, keďže operuje s takou zaujímavou chuťou. Podobne vnímame slamihu taliansku, ktorá sa na trhoch predáva zas ako kari bylinka. No ligurček a dokonca aj slamiha či smil sú tu s nami takmer odjakživa, nebola by to pre naše prastaré mamy žiadna novinka, za našu neznalosť by nás možno aj pekne vykrstili. Pretože ak ide o ligurček, nejde o fazuľky, ale o vážne veci. Nehovoríme teraz o pravidelnej slepačej polievke či tekvicovom prívarku. Ale o veciach lásky. 

Ligurček bol totiž vďaka svojej chuti a liečivým účinkom jedným zo základných kameňov dobre vystavaného nápoja lásky. Také niečo sa v máji, keď jar začne so všetkými poriadne kmásať, veľmi hodilo. A nielen v máji. Podľa starých zvykov mal ligurček nad nami najväčšiu moc, ak sa zbieral počas letného slnovratu, možno dokonca priamo v čase divokého, pomerne nudisticky ladeného rituálu, keď sa fyzicky zbližovala celá dedina na poliach a stráňach za zmyselného pukotania svojstojných vatier. Vtedy bolo všetko dovolené a v každej tradičnej rodine sa tradične o deväť mesiacov narodilo dieťa, ktorého otcom bola celá občina. 

Kto napriek tomu ostal v júni na ocot, mohol siahnuť ešte po ligurčeku. Vďaka svojim výrazným močopudným účinkom a schopnosti prekrviť celého človeka tak v nápojoch lásky figuroval ako spúšťač jednoznačných procesov vedúcich k rýchlemu fyzickému zblíženiu.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite