človek mal niekedy pocit, že na tej ruke doslova svietia. Polopriesvitné medvede: spredu roztomilé zvieratká, zozadu ploché, nedokončené figúrky bez chrbta. Keď ich detská ruka stisla, pokrčili sa a chvíľu im trvalo, kým sa znova dostali do formy. Niektoré sa nedostali a šli prvé do úst. Na to, že sú to malé medvede, treba v súčasnosti trošku trpezlivosti a veruže aj predstavivosti. Hlava je taká maličká a telo sformované len tak ledabolo, že gumový cukrík si pokojne môžeme pomýliť s vyobrazením svišťa alebo nejakej prerastenej kuny.
Nebolo to tak vždy. Pôvodné a úplne prvé medvedíky totiž boli omnoho väčšie, štíhlejšie a mali vzpriamené laby. Ako keď na vás toto milé chlpaté zvieratko v lese začne robiť dojem, vzpriami sa, aby vám ukázalo, kto je tu pánom. Alebo keď pózuje v cirkuse a čudný potetovaný ujo s fúzmi a talianskym menom mu prechádza bičom popod bradu. Ujo sa usmieva, o medvedíkovi to povedať s istotou nevieme.
Inšpiráciou gumených medvedíkov boli totiž naozaj tancujúce medvede, ktoré patrili medzi vrcholné čísla všetkých pútí a trhov začiatkom dvadsiateho storočia. Milovali ich deti aj dospelí, vždy bol na ich predstavenie nával.
„Na začiatku druhej svetovej vojny mala firma okolo 400 zamestnancov a denne vyrábala tony gumených medvedíkov.“
Pomedzi ľudí čakajúcich na toto nevšedné a vzrušujúce vystúpenie sa vtedy pohyboval aj istý Hans Riegel z Bonnu. Ešte prednedávnom bol zamestnancom veľkej továrne na cukrovinky, no mal dosť úmornej práce od rána do večera za biedny plat, a tak sa v roku 1920 rozhodol osamostatniť. Začal vyrábať cukrovinky doma s pomocou vlastnej manželky, ktorá ich potom na bicykli distribuovala do obchodov. Svoju firmu nazval podľa začiatočných písmen svojho mena a bydliska. HAns RIegel z Bonnu – Haribo.
Akokoľvek sa snažil a manželka bicyklovala, obchody nešli. Na trhu bolo toľko cukríkov a sladkostí, že v nich mohli deti plávať. Hans sa však nevzdával, obchádzal všetky možné príležitosti, kde sa koncentrovalo množstvo detí spolu s rodičmi, čiže výročné púte a trhy, stredobod života všetkých kolotočiarov, cirkusantov a predajcov rýchleho občerstvenia. Tam sa mu nejaké cukríky predať podarilo, no nie dosť na to, aby bol spokojný.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.