robím dve internetové relácie o hokeji.
Myslím si, že internet je budúcnosť a že tu chýba debata o športe. Trošku sa to podobá na politické debaty, hoci ja a politika, to je nula bodov! Pozývam si tam hostí, o ktorých každý naokolo hovorí, ale nikto ich nepočúva, napríklad Craiga Ramsaya. Snažím sa dávať im priestor, aby sa vyjadrili, a nechať na divákovi, aby spoznal ich myslenie a utvoril si názor sám.
baví ma ten mix toho, čo robím.
Polícia, trénerstvo aj komentovanie hokeja. Ak by som si mal vybrať len jednu vec, tak najviac ma napĺňa trénovanie. Vidím, že tie deti sú ešte flexibilné a dajú sa niečomu naučiť. Napríklad sa tu veľmi zanedbala komunikácia na ľade. Hráči si musia hovoriť, čo majú spraviť s pukom, či je na nich hráč, či sa musia poponáhľať s pukom alebo nie... Či sa to dá v tej rýchlosti a hluku? Kričať sa musí!
keď som bol malý, neobišli ma také veci ako céčka.
Zbieral som ich. Tie už nemám, ale mám ešte hokejové kartičky. Bol som normálne dieťa, len som sa venoval hokeju. Kamaráti išli na chatu a ja na tréning. To je obeta. Samozrejme, muselo ma to baviť. Raz sa pýtali bývalého kulturistu Jaya Cutlera, prečo býva v Las Vegas, v meste hriechu, kde sú všelijaké lákadlá, ktoré ho môžu zviesť na zlé chodníčky. A on povedal, že práve to ho motivuje. Keď ide ráno o siedmej na tréning a stretáva po ceste opilcov, vie, že robí niečo viac, ako oni. Presne to aj mňa motivovalo. Moji kamaráti sa v piatok večer išli opiť a ja som mal v sobotu ráno tréning. Pokiaľ oni vyspávali, ja som na sebe pracoval a zlepšoval sa. To mi zostalo.
u športového psychológa som bol len raz.
Ale odporúčal by som to každému. Ja som na to vtedy nebol nastavený, stále som si myslel, že všetko zvládnem sám. Aj teraz si to niekedy myslím. Som tvrdohlavý. Priateľka sa ma opýta, či nepotrebujem pomôcť, ja poviem, že nie, zvládnem to sám. Našťastie mám takú priateľku, čo vie, že rozprávam hlúposti a pomôže mi aj tak.
voľakedy som miloval autá.
Vedel som o nich všetko, sledoval najnovšie modely, doplnky, to prišlo s prebytkom času. Žil som plytko, strácal dotyk s realitou. Nerozumel som kamarátovi, ktorý si šetril 500 eur na mobilný telefón. Môj brat mi bol vzorom, išiel životom tak, ako sa to má – našiel si priateľku, oženil sa, mali dieťa, zobrali si hypotéku. To mi bolo sympatické, že spoločne riešia problémy a zápasia so životom. Kdežto ja som si postavil dom, keď som mal 22 rokov, kúpil som si auto, mobil, kedy som chcel, nemusel som si na to šetriť, míňal som peniaze na drahé značky. Nepáčilo sa mi to. Nebol som taký.
Ale príliš skoro som podpísal zmluvu na veľké peniaze. To zamáva s každým. V devätnástich som dostal 650-tisíc len za podpis ako bonus k platu a začal som robiť hlúpe rozhodnutia, ktoré by som dnes už neurobil. Môj prístup sa zmenil, až keď som bol v Piešťanoch a dostával peniaze len za zápas. To bolo prvýkrát, keď mi prestali pritekať na účet peniaze. Nesťažujem sa, mám všetko, dom, investície, som okej, hoci je pravda, že som mohol mať viac.
mám extrémny zmysel pre férovosť, som tímový hráč.
Ak je voči mne neférový kamarát, hoci je to úplná hlúposť, vie ma to uraziť oveľa viac, ako keby to urobil cudzí človek. To mám z hokeja. Koľkokrát som vedel, že spoluhráč spravil hlúposť, aj tak som sa za neho išiel postaviť. Keď spravím hlúposť ja, prídem za tým druhým, komunikácia je základ všetkého. Veľakrát boli ľudia aj prekvapení, nečakali ospravedlnenie, možno na to už aj zabudli. Ale ja som to urobil ani nie tak kvôli nim, ale kvôli sebe. Nestojí mi to za to, aby som nespal a zamýšľal sa nad tým. A potom je dôležité, ako ten druhý zareaguje. Ak to pochopí, vážim si to, neskutočne u mňa stúpne. Keď sa však otvorím a ten druhý to neakceptuje, tak to je pre mňa... Veľakrát som sa tak cítil.
nemám rad špinavé nechty na rukách.
Na chlapoch, samozrejme, Dlhé a špinavé, to je nechutnosť. A tiež nechápem, ako niekto môže byť hrozný v gramatike.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.