na TEDxBratislava budem hovoriť o nešľachtenej zelenine, aby som to teda nevolal burina.
Nie o grafickom dizajne, ten nikoho nezaujíma. (Smiech.) Keď som mal trinásť, sestra doniesla domov takú Hare krišna brožúrku. Z nej som pochopil, že nemusím jesť mäso. Hurá! Nikdy mi nechutilo. Povedal som to rodičom a tí povedali okej. Roky, roky, roky som sa stravou rôzne zaoberal, s manželkou sme robili kurzy. Popri tom som našiel svet nešľachtenej zeleniny, ktorú ako jedlo prehliadame. Trávy, stromy, kvety, cibuľky, korene. Napríklad taká hviezdica, tá je veľmi chutná a rastie aj pred Prezidentským palácom. Nedá sa to jesť vo veľkom, predsa len obsahujú aj látky, ktoré nie sú pre každodennú potravu, ale kvôli pestrosti sa to oplatí. Knihu sme ešte nevydali, hoci mám super fotky, nenašiel sa zatiaľ editor, ktorý by to prešiel.
získať D&AD Awards nemá okamžitý efekt.
Je to však super z dlhodobého hľadiska. K tej cene sa viaže prívlastok carrier changing award a mám pocit, že sa to deje. Minimálne ja sa na svoju kariéru pozerám trochu inak (Smiech.) Ozvalo sa mi pár ľudí aj v súvislosti s obálkami, ale nereflektoval som na to. Nevyhľadávam prácu na knižných obálkach, je to asi tak 10 percent mojej práce, skôr ma zaujímajú komplexné projekty ako vizuálne identity, komunikačné koncepty, s tým sa dá viac pohrať. Obálka je práca v malom, sústredenie sa na jednu vec, vyžaduje to pomerne veľa energie v slušnej podobe to dokončiť. V konečnom dôsledku využijem porovnateľné množstvo energie aj na omnoho komplexnejší projekt.
knihy, ktoré ilustrujem, nečítam nikdy.
Na začiatku som to skúšal, ale bola to chyba. Zbytočne sme potom so zadávateľom diskutovali o obsahu knihy namiesto dizajnovania. Vo voľnom čase čítam skôr literatúru faktu. To súvisí s tým, že som zahľadený na výkon a čítam knihy, ktoré mi niečo prakticky prinesú.
nemám v sebe nadšenie pre šport.
Mojou ambíciou nie je mať v mojom veku tehličky na bruchu, ale mať funkčné telo. A udržať si ho funkčné dlho. Musím si hľadať športy, ktoré ma aspoň nejaký čas bavia. Kúpil som si kolobežku s veľkým kolesom na dlhé trasy, v Devínskej také sú. Do mesta s tým nechodím, lebo nie úplne ideálne sa to dáva do autobusu. Vďaka kolobežke ma začal baviť šport, ten pocit z rýchlej jazdy, stojím a hýbem sa, na rozdiel od bicykla, na ktorom treba sedieť.
„No stane sa, že ak mi do práce kecajú neskúsení ľudia, musím im povedať: Ja mám tento typ skúsenosti, vy tento, a nebudeme sa o tom ďalej rozprávať. “
baví ma téma rodičovstva.
Písal som o tom aj blogy, o montessori pedagogike, o tom, akým spôsobom sa venovať deťom. Som už takmer 20 rokov rodič, už to mám zažité, syn je jeden z prvých absolventov montessori školy. O rok bude končiť Gymnázium C.S. Lewisa, je to jedna z najlepších alternatív, keď hľadáte školu, čo má rešpekt ku študentom. Ale oproti montessori má stále veľké rezervy. Keď tam syn začal chodiť, musel sa preladiť na ich systém a pravidlá – bol zvyknutý na samostatnú prácu a tak musel prejsť do pasívnejšieho módu.
Na montessori sa deti prihlásia, aj keď nevedia odpoveď, ale chcú o tej téme diskutovať. To sa v bežnej škole nezvykne robiť. Ale syn už bol natoľko uvedomelý, že sa dokázal prispôsobiť a aktivitu presmeroval na množstvo krúžkov. Nevidel som ani jedno jeho vysvedčenie, povedal som mu, že keď som predtým nevidel známky deväť rokov, tak ich nebudem pozerať ani naďalej. Chcel som, aby vedel, že mu dôverujem. Ale dopočul som sa, že z maturity zo slovenčiny má jednotku. (Smiech.)
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.