redukoval som prácu, lebo už to inak nešlo.
30 rokov so bol primár v Univerzitnej nemocnici a súčasne učil. Bol som sám sebe šéfom, aj prednosta aj zástupca prednostu, problém nastal, keď prišlo na dovolenku. To ma hrozne vyčerpávalo. Chcel som obmedziť len to učenie, ale situácia sa vyhrotila, tak som zdvihol kotvy. Teraz som dva dni do týždňa na privátnej klinike v Malackách, nové výzvy, Záhorie je krásne, pacienti z celého Slovenska chodia za mnou.
telovýchovný lekár musí vedieť všetko.
Je to renesančná záležitosť vo svete veľmi cenená, len u nás si profesori stále myslia, že len vybieham na ihrisko a sprejujem. To je dobré pre televíziu, pomaly priklušete, urobíte oblaky a zatiaľ masér pracuje. Ale to je len taký fór. Musím vedieť urobiť diagnostiku, základnú históriu, anamnézu, športovec mi musí povedať aj to, čo nechce. Tak som napríklad prišiel na to, ako veľmi je rozšírený snus – komprimovaný tabak, ktorý sa dáva pod hornú peru alebo pod jazyk. Urobí to taký fleš a potom sa cítite lepšie. Akurát to má jeden problém, že to je v EÚ zakázané. Potom máme hráčov, ktorí majú zrazu tlak 200, poruchy srdcového rytmu a miniporuchy vedomia.
ako dopingový komisár UEFA pre Európu musím niekedy cestovať aj každý týždeň.
Dostanem letenku a miesto, kde sa to deje, nič viac. Až hodinu pred zápasom sa určia mená. Vzorky musím doviesť do laboratória osobne, s tým musím aj spať, aj letieť. Iste, unavuje ma to, mám 67 rokov, ale je to zaujímavá robota.
„Život po smrti ma nezaujíma, druhý život žijete v svojich deťoch.“
na poéziu nie je človek nikdy starý.
Básničky aj aforizmy mi napadajú stále. Občas mám nápad a neviem, čo s ním ďalej. Kedysi sme si takto posielali veci s Dušanom Valúchom, ten druhý to potom dokončil. S pesničkami je to horšie, keď necvičíte veľa, tak strácate techniku, prestanete sa orientovať a potom sa vám zdá, že všetko už tu bolo. Ale pracovať s mojimi companeros v Slnovrate, to je vždy duševná hygiena. Aj fyzická.
keď som sa chcel dostať do Slnovratu, zobral som si husle a ústnu harmoniku.
Viem hrať naraz na oba nástroje a to nikto nevedel, tak ma zobrali. Melódiu hrám ľavou rukou, aj akordeón si musím otočiť. Nie som ľavák, ale keďže som hral celý život na husle, tak som sa naučil tvoriť melódiu takto. Aj keď hrám tenis, niekedy si prehodím raketu do ľavej ruky. Žiadny bekhend, ale forhend ľavou rukou. Spoluhráči to neznášajú.
robím si výstrižky.
To je moje hoby aj práca. Mám odložené také veci, že keby sme si dali súťaž, že vy pracujete s internetom a ja nie, tak napíšem informačne bohatší článok. Posledné roky v tom mám trošku bordel, prerobili sme byt a neviem nič nájsť. Mám plnú povalu novín, teraz preberám noviny z roku 1998. Keď niečo píšem a neviem sa ďalej pohnúť, idem do pivnice, otvorím staré noviny, lebo všetko tu už bolo. Niekedy zásobujem kamarátov výstrižkami, keď si myslím, že sa to pre nich hodí. Voľakedy som si vystrihol recenzie a vkladal to do kníh, do LP-čiek, v podstate to robím aj teraz, ak tú knižku či album mám.
rád chodím von.
Zbožňujem bežky, používam aj nordic walking palice, v lete rád plávam. Nechodím do bazéna, lebo tam sa cítim ako na prvého mája. Keby som mohol, som pri mori od júna do októbra.
som zo silného ročníka.
Hrával som futbal, keď mal Slovan osem žiackych mužstiev od A po G. Keď sa mi zhoršil zrak, tak som si to vyhodnotil, že zo mňa vrcholový športovec nebude. Navyše som hral na husliach, v orchestri s výbornými hudobníkmi v Osvetovej besede na Nálepkovej. Keď však idete na strednú školu, rodičia vám zatrhnú všetko, čo vás baví. Už žiadna hudba, teraz sa budeš učiť!
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.