bondovky v opere sú predsezónnym darčekom pre divákov.
Aj pre takých, čo vôbec nechodia do opery. Keď sa popularizuje vážna hudba, často sa siaha do filmovej oblasti, napokon, filmovú hudbu skladali aj Šostakovič, Prokofiev, Korngold či Bernstein. 30. a 31. augusta uvedieme primárne titulné piesne k bondovkám a filmovú hudbu oscarového skladateľa Johna Barryho. Je to síce pre mňa žánrová odbočka, ale nie je to môj prvý výlet do sveta filmovej hudby. Už pred tromi rokmi som dirigoval koncert z tvorby Johna Williamsa (Star Wars, Superman, Čeľuste...). Nevyhýbam sa projektom so žánrovým presahom – dirigoval som napríklad veľké projekty Lúčnice, Plickov film Zem spieva naživo, alebo filmovú hudbu Svetozára Stračinu.
celá podstata dirigentskej profesie je vyťažiť maximum z výkonu ľudí v orchestrálnom telese.
Malo by sa to diať formou motivácie, ktorú dokáže akceptovať každý. Je to o diplomacii. Nie vždy sa to podarí optimálne. Skúsenosť je dobrá škola, len „školné“ býva veľmi vysoké.
keď som mal šesť rokov, rodičia ma zobrali do Štátnej opery v Prahe.
Posadili ma do lóže, hrala sa Pucciniho Tosca. Ešte sa ani nezačalo predstavenie, orchester sa len ladil, a v ten moment som sa zamiloval do jeho zvuku. Nasledovalo strhujúce predstavenie a zatúžil som stať sa čarodejom, ktorý to celé riadi. Moja cesta za dirigovaním bola kľukatá, ale tá možnosť o 28 rokov neskôr usadiť do lóže v tom istom divadle svojich rodičov a ísť oddirigovať Aidu, to bolo veľké zadosťučinenie. Kruh sa uzavrel.
to, že sa môžem venovať hudbe, považujem za veľký dar.
Nie vždy je to jednoduché, podobne ako u iných povolaní je to „raz hore, raz dole“. Zažil som i ťažké chvíle, keď som chcel všetko vzdať a dať sa na niečo úplne iné. Môj otec mi vtedy povedal, že mu pripadám ako človek, ktorý má žltačku a myslí si, že sa z nej vylieči, keď sa presťahuje do Belgicka.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.