niektorí ju poznajú pod názvom slamiha. Kvitne nažlto, drobné kvietky jej dokonca dali latinské meno Helichrysum, ktoré v preklade znamená zlaté slnko. Pochádza vraj z Turecka a najväčšiu slávu si odbyla v starovekom Grécku. Tam si totiž všimli nielen jej nesporné gastronomické vlastnosti, ale aj tie liečivé.
Navyše, jej kvety vydržali strašne dlho a nestrácali farbu. Stali sa teda obľúbenou ozdobou všetkých do mramoru vysekaných športovcov a modeliek, ktorým sa bežní Gréci chodili klaňať do chrámov. Vkladali ju sochám do rúk, vešali im ju na krk v žiarivých vencoch alebo kládli na hlavu, aby im tak vytvorili slnečnú aureolu. Mramorové sochy totiž v tých dobách nevyzerali tak, ako ich poznáme dnes. Sochári ich pestro kolorovali, a tak slnečný kotúč slamienok, čo sa so svojimi sivými chĺpkatými lístkami trblietal na svetle, im dodával ešte viac na oslňujúcej klasickej kráse.
Slamienka však nekončila len ako úbohá dekorácia. Bol to v tej dobe predovšetkým uznávaný všeliek. Spomínajú ju ako nevyhnutnú súčasť Odyseovej kozmetickej taštičky, keď dvadsať rokov nevedel trafiť k žene domov. Olej zo slamienkiných kvetov sa odporúčal nielen na rany, ale predovšetkým na vrásky a popáleniny od slnka.
„Výťažok zo slamienky sa nachádza nielen v bežnej kozmetike proti vráskam, ale aj v hojacich prípravkoch na popáleniny či na hojenie jaziev.“
To sa námorníkovi bažiacom po dobrodružstvách v Stredozemnom mori zrejme veľmi zišlo. Mohol sa tak do náruče o dvadsať rokov staršej Penelopy vrátiť vyžehlený a vláčny ako slovenský politik po dvojtýždňovej odvykačke. Ale drobný kvietok neslúžil len polobohom a narcisom.
Gréci a Rimania ním napríklad liečili svoj dobytok. Slamienka sa vraj veľmi osvedčila pri pokašliavajúcich somároch a prechladnutých kobylách. Ako veľmi účinnú proti nachladnutiu a moliam ju spomína nielen Plínius Starší, ale aj Dioscorides či Theofrastos. Všetci traja zároveň spomínajú jej zvláštnu a nezameniteľnú vôňu. Bola to vtedy prosto absolútne základná vec, pokiaľ ste sa chceli venovať liečiteľstvu.
Bez mastičiek a olejčekov s jej výluhom ste sa čoby felčiar z domu ani nepohli, bez nich ste boli niečo ako teraz právnik s opísanou rigorózkou – skrátka na smiech, ani stožiar by vám nepomohol. Slamienkina sláva neutícha ani neskôr: v renesancii sa využíva aj ako liečivo, botanik a lekár Castore Durante ju odporúča naloženú vo víne s medom pri problémoch s pečeňou.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.