misiou Ligy za duševné zdravie je prevencia a edukácia.
Robíme len to, čo od nás Európa a svet chcú, a nerobí to štát ani nikto iný. Sme hlásna trúba tohto odvetvia. Tento týždeň spolupracujeme na konferencii Duševné zdravie a zmysluplný život (hlavným organizátorom je združenie pre duševné zdravie INTEGRA Michalovce). Máme tiež funkčnú Linku dôvery, kampaň sa začne v septembri a odhadujeme, že to bude zaberačka – lebo už teraz robíme 22 až 25 relevantných hovorov denne, ktoré v priemere trvajú 20 až 40 minút, ale sú aj trojhodinové. Všetkým linkám, 155-ke aj linkám pomoci pre deti, odľahlo, dovtedy ľudia v akútnej kríze volali všade, kde sa dalo, konečne vedia, kam to prepojiť.
každé ráno vstanem a idem bojovať so životom.
Medzi mojimi troma identitami – marketingom, maľovaním a Ligou – sa snažím hľadať rovnováhu. Nič nerobím poriadne, všetci okolo mňa sú naštvaní, lebo áno, možno som inšpiratívny, veci posúvam, ale nedoťahujem. Rozrážam dvere, ale potrebujem mať za sebou celú gardu tých, čo to dotiahnu.
som Viking. (Smiech.)
Knut Veľký (okolo 995 – 1035) bol vikinský kráľ Anglicka, Dánska, Nórska a časti Švédska. Môj otec pochádza z dediny Poloma v Levočských vrchoch, polovička cintorína sú Knutovci. Pátral som po tom, ako sa mohli Vikingovia dostať na Slovensko a našiel som príbeh o starom evanjelickom kostole v Kežmarku. Ten má architektonickú zvláštnosť – okrúhle okná. Keď panovník vykázal evanjelikov za hradby a len tam si mohli stavať drevené kostoly, komunita napísala najbohatšiemu evanjelickému panovníkovi do Švédska prosbu o peniaze na stavbu kostola. On už asi vtedy tušil, že by sme to mohli spreneveriť, tak neposlal peniaze, ale tesárov. Lodných. A ako sem tí chlapi išli, cestou zanechávali genetický kód.
moja najväčšia srdcovka je maľovanie.
Len čo mám troška voľnejšieho času, okamžite som v ateliéri. Niekedy tam len sedím a čítam. Mám veľké okno, za ním je voda, v nej plávajú ondatry, bobry, labute, kačky, sedím, pozerám sa a špekulujem. Fyzické bytie v ateliéri je pre mňa najväčší relax, to je akoby som odcestoval do Nepálu.
robím kôpky.
Idem do knižnice a znášam ku kreslu jednu knihu, potom druhú, listujem, položím, priložím časopis – a vznikne kôpka. A už to potom neodpracem. Robím hromádky šiat, bielizne, z jedla, tanierov – som hromádkar. Keby sme to mali nazvať pravým menom, tak bordelár.
dedo bol kulak.
Potom komunisti prišli a všetko mu zobrali a on sa vtedy zariekol, že nikdy nevkročí do konzumu. Keď babka zomrela, mali sme strach, že zomrie hladom. Museli sa dcéry striedať a robiť nákupy. Dodržal to až do smrti. Nešiel. Ani ja nemám rád nakupovanie. Maliarske potreby? Tam sa viem zblázniť!
hrozne mi chutia údeniny.
To neviem vykoreniť. Či aj údená whisky? Aj údená červená paprika! Moji synovia sa mi rehocú, že už rozoznávam škandinávsku klobáskovú školu od španielskej. Škandinávci nepoužívajú červenú papriku, dávajú tam veľa rasce.
žena mi zachránila život tým, že ma poslala do spánkového laboratória.
Išiel som, povedali mi, že mám spánkové apnoe, v noci spím maximálne dve hodiny – vyfasoval som strojček, fúka mi do nosa, a to je láska. Odvtedy mám iný život, nie som cez deň unavený, mám silu, energiu, prekysličený mozog. Toto je vynález! Pre toto by som bežal aj do ohňa.
za veľký neúspech som považoval, že ma nezobrali v Prahe na scénografiu.
Nechali ma zbehnúť celú skúšku, skončil som štvrtý, zo Slovákov prvý, ale ten rok Slovákov nebrali. Kamarát ma potom zavolal, že poď na pedagogickú do Banskej Bystrice, kombinácia ruština a výtvarná. Ani sme sa nejako nesnažili, a to bolo dobre, lebo to by bola katastrofa, keby nás zobrali.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.