Horúca krv z Ukrajiny

vďaka cvikle vonia po zvlhnutej zemi a vyzerá ako kotlík práve preliatej krvi. Podáva sa zvyčajne horúci a z toho červeného jazierka, tej nebezpečnej, no k sebe volajúcej mokriny, pomedzi trčiace kúsky zemiakov, mäsa a zeleniny, stúpa para ako na jeseň prevaľujúca sa hustá hmla, čo obopína zvlnenú, hrobovo tichú krajinu skúšanú ťažkým osudom. 

Tá krajina dýcha a skrýva príbehy, ktoré k nám prehovárajú známym jazykom. Na ňom sa nám pri tom tichom rozprávaní prevaľuje jemná, trošku trpká chuť dusenej kapusty s ohromujúcim zemitým a zároveň omamne sladkým tónom červenej repy. To všetko v náručí hutného mäsového vývaru, ktorý akoby zázračným prútikom upokojí rozdrásanú dušu a všetky tie ostré a trpké tóny zaobalí do neodolateľného mäkkého vankúša pripomínajúceho pohostinný a vykúrený domov. 

„Dnes v rámci hybridnej vojny sa Rusko pokúša dokonca po Kryme ukradnúť Ukrajine aj boršč.“

Uprostred toho mámivého jazera, tej bájnej krajiny krutých mystérií, tróni biely kopček smotany, osamelá zasnežená hora, ktorá sa roztápa do krvavej polievky, aby všetko prekryla, zjemnila a spojila do milej ružovej rozprávky.

Boršč je jedlo Slovanov východnej Európy. Svoj pôvod má na Ukrajine a je aj ukrajinským národným jedlom. Osvojili si ho síce všetky národy, ktoré sa o Ukrajinu pokúšali a kedysi v minulosti anektovali niektoré jej časti alebo ju rovno celú pribrali do svojho bratského zväzku. 

Boršč preto vyhlasujú za svoj v Poľsku, ktoré si kedysi len tak požičalo kus Ukrajiny, rovnako ako v Rusku, ktoré sa s Ukrajinou hrá mimoriadne kruté a zvláštne hry už nejaké to storočie. Dnes v rámci hybridnej vojny sa pokúša dokonca po Kryme ukradnúť Ukrajine aj boršč, čo v Kyjeve spúšťa šťavnatú vlnu všeobecného pobavenia. Na priblíženie, je to podobné, akoby naši bratia Česi začali bryndzové halušky vyhlasovať za významnú súčasť českej kuchyne len preto, že kedysi figurovali v československých kuchárskych knihách vydaných za socializmu.