film Amnestie sme vylepšovali do poslednej chvíle.
Aj po premiére sme ešte doťukávali detaily. Nikto si to asi nevšimne, ale mňa to hnevalo. Napríklad, že na stene je moderný vypínač. Áno, som detailista a pedant, všetko chcem urobiť dokonale. V postprodukcii sa dá donekonečna niečo vylepšovať a ja niekedy uletím na zlepšovaní nejakého detailu. A potom, keď sa spätne pozriem, v akom stave to bolo pôvodne a ako to vyzerá po ďalšom dni práce, zistím, že to z hľadiska celku nemalo prakticky žiadny význam.
na ďalšom filme o Gorile pracujeme už takmer dva roky.
Keď sme to začali písať, tak sa to tvárilo uzavreto, ale teraz je to znovu živá téma a musíme niektoré veci upravovať. Máme rozrobený aj scenár komédie, ktorý píše Petr Kolečko. Konečne niečo ľahšie! Neviem, ako sa mi podarilo namontovať sa do týchto ťažkých tém, nikdy som nejako extra necítil, že to mám byť ja, kto to robí. Začalo to už Kandidátom. Nebol som si istý, či zvládnem celovečerný film, ale bolo mi blízke, že je to z prostredia reklamy, ktoré dobre poznám. Tak prečo to neskúsiť, možno už iná príležitosť pustiť sa do takého veľkého projektu nebude.
k filmovaniu som sa dostal tak, že som nebol spokojný s prácou niektorých režisérov.
V agentúre sme niečo vymysleli, venovali tomu veľa času, prišiel režisér a tváril sa, že všetkému rozumie, začal stavať komplikované veci, a na konci sme zistili, že z toho, čo vymyslel a na čo minul celý natáčací deň, sa do reklamy prakticky nič nedostalo. Spot sme museli vyskladať z materiálu, čo sme režiséra donútili narýchlo popritom natočiť. Vždy som mal o veciach pomerne jasnú predstavu a keď to točili iní, vo výsledku to vyzeralo inak, než som chcel. Tak som to skúsil režírovať sám. Keď som už bol celkom etablovaný reklamný režisér, oslovil ma Maroš Hečko s Kandidátom.
som z výtvarníckej rodiny.
Mama je akademická maliarka, pripravovala ma na ŠUP-ku aj na VŠVU – všade som skončil ako prvý, keď sa môžem pochváliť. Na ŠUP-ke som študoval rezbu, doteraz ma baví niečo si vyrezávať. Čo naposledy? Posteľ na chalupe. Grafický dizajn som začal robiť najprv s rodičmi, mama sa popri voľnej tvorbe a knižnom dizajne venovala s otcom aj komerčnej fotografii. Keď som dostal počítač, začal som im vypomáhať s grafickou úpravou.
živím sa reklamou a grafickým dizajnom.
Kvôli filmu to vždy odsuniem na chvíľu na vedľajšiu koľaj, hoci honoráre za režírovanie filmu sú v porovnaní s reklamou v podstate stratová záležitosť, ale neľutujem. Baví ma striedať natáčanie s grafickým dizajnom, nie je to potom jednotvárne. Navyše nie som práve extrovert, a pri filme musí režisér neustále komunikovať s ľuďmi. Pri grafike som konečne sám, treba komunikovať len s klientom.
všetko, čím som sa doteraz živil, som sa naučil bez toho, aby som to študoval.
Hrdý na to nie som, jednoducho to tak je. Pri točení reklamných spotov som mal možnosť vyskúšať si veľké množstvo rôznych postupov a foriem, to je môj spôsob štúdia. Veľmi dlho som sa hľadal, ale myslím, že moja cesta divnými chodníčkami od rezby cez grafický dizajn a reklamu nebola zbytočná. Všetko viem vo filme dajako využiť.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.