Rudolf Sikora: Som krikľúň

odmalička som maľoval.

Mal som však veľký vzťah aj k exaktným vedám, matematike, fyzike, astronómii, neskôr ma zaujala kozmológia, náuka o vývoji vesmíru. Prečo som sa nestal vedcom? Lebo som výtvarník! Vždy som to vedel, že som výtvarník. Vesmír ma zaujímal, ale popri tom som maľoval, počítal olympiády, športoval. Neľutujem, že som to neštudoval, prečo by som mal ľutovať? Ja si to študujem stále, mám doma celé police kníh o vesmíre. 

do vesmíru by som sa vystreliť nenechal.

Už mám svoje roky, ale najmä preto nie, že potrebujem podať svedectvo tu. Preto som ani neemigroval, hoci som mohol. Ten systém, čo tu bol, bol vydieračský. Kedysi som trpel tým, že som to neurobil, ale na druhej strane tu bola veľmi silná skupina výtvarníkov, nakoniec sme si povedali dobre, že sme vydržali, pretože sme vydali von správu o tom, čo tu prežívame. Keďže sme boli izolovaní od ostatného sveta, neboli sme poplatní tomu, čo práve frčalo, a tak sme mohli byť veľmi autentickí. 

nikdy v živote sme nepodpísali žiadnu antichartu.

Nevítali sme sovietske tanky. Samozrejme, vyhodili nás zovšadiaľ a nemohli sme vystavovať. Nie, nie som ten, čo by vešal komunistov na kandelábre, veď v Československu bolo 1 700 000 komunistov, to bolo hádam 15 percent dospelých ľudí. Typické pre našu revolúciu bolo, a to bolo oslobodzujúce, že ľudia vyšli na tribúnu a odhadzovali svoje stranícke legitimácie, tituly zaslúžilých umelcov. Stál som vtedy vedľa Jankoviča a hovorím mu: zase sme v ofsajde, nemáme čo odhodiť. 

so životným prostredím som vo svojej tvorbe robil veľmi veľa.

Boli tu ľudia ako Bartoš, ktorí k tomu pristupovali pocitovo, aj ja som tak začínal. Ale keď som sa cez Poľsko dostal k materiálom o Rímskom klube, ujasnil som si, že je to naozaj problém celého sveta, nielen môj „ciťák“. Vždy som na svet hľadel globálnejšie. Aj na Nežnú revolúciu. Trošku som situáciu podceňoval, lebo z z globálneho hľadiska sa mi to zdalo jasné. Poliaci už boli von, Maďari tiež, 8. novembra sa zjednotil Berlín. Mal som pocit, že to bez strednej Európy nejde. Nedávno som sa o tom bavil s Kocábom a ten mi hovoril, že to ešte mohlo byť ťažké. 

stále mám pocit, že Nežná revolúcia bola taká veselá akcia.

Šéf opery Juraj Hrubant mi zavolal, pán Sikora, vykrikujete na tribúnach, keď skončíte, príďte do SND. Tak som od stredy stál na doskách, čo znamenajú svet, a vysvetľoval a moderoval. Keď som v piatok večer oznámil, že ÚV KSS sa sám rozpustil, tak ten obrovský luster skoro spadol. Ľudia šaleli. Pre mňa ako akčného umelca to boli všetko také dobré akcie! Kedy sa výtvarníkovi podarí niečo také? 

politická kariéra mi nikdy nehrozila.

Nieeee! V Koordinačnom výbore VPN som bol do apríla 1990. Boli rôzne ponuky, ale ja som začal od apríla učiť na VŠVU, hoci ani to som nikdy predtým nechcel. Prišli po mňa Meliš, Fila a Jankovič, že každý vie váľať domy, poď pomáhať stavať. Chodil som aj do Prahy tvoriť nový zbor AVU, v Bratislave som pracoval v rôznych výboroch, ale hlavné bolo, že som dostal pas a mohol cestovať a vystavovať. 

moja žena hovorievala, že moja najväčšia frajerka je robota.

Že je na tom niečo pravdy, sa ukázalo teraz, keď zomrela. Bol som neuveriteľne zasiahnutý, chcel som umrieť, prestal som robiť. Po troch týždňoch som sa k robote vrátil a tá ma naozaj lieči. Ale je to ťažká situácia, veď sme boli 52 rokov spolu, všelijako, ale rozumeli sme si, s múdrou ženou môžete už od rána zadarmo debatovať. Mali sme rozrobené spoločné projekty. Bola v kóme 18 dní a zomrela presne na 54. výročie nášho zoznámenia. 

som z veľmi religióznej rodiny.

Miništroval som, viem ešte teraz Suscipe aj Confiteor. Chcel som byť dlho kňaz,  až mi mama vysvetlila, že keď sa mi páčia dievčatá... Dnes je moja predstava taká, že ak je Boh, tak je jeden pre celý vesmír. Možno celý vesmír, celá tá sústava je Boh.