no ja si všímam aj zážitky opačného druhu. Napríklad pri prvej demonštrácii za vyšetrenie vraždy Jána Kuciaka, keď som ako jeden z rečníkov stál pripravený pod pódiom, zrazu tam vtrhol chlap, zmocnil sa mikrofónu a povedal: „Prosím vás, stratil sa šesťročný chlapec menom Jerguš. Má modrú vetrovku a modrú čiapku. Ak takého vidíte, pošlite ho k pódiu. Ďakujem vám.“. O chvíľu, kým ešte mala prejav moja predrečníčka, vysokoškolská učiteľka Alžbeta Bojková, zazrel som, ako chlapec v modrej vetrovke uteká smerom k tomuto pánovi. Happy end videl aj ktosi z davu a predrečníčku prerušil výkrikom na celú ulicu: „Jerguš je naša budúcnosť!“
Úsmevná situácia ma hodila spomienkami o 29 rokov späť. Do demonštrácií počas Nežnej revolúcie. Stáli sme pod balkónom Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach a boli sme zvedaví, čo je zač ten Václav Havel. Bol prvýkrát v Košiciach na demonštrácii a postával na balkóne, chystal sa na prejav. No Fedor Gál rečnil a rečnil... Až sa ozval výkrik z davu: „Fedor, nehnevaj sa...“ Fedor pochopil a o minútu sme už počúvali prvý prejav Václava Havla v Košiciach.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.