Laco Lučenič
Nový svieži basgitarista kapely Slobodná Európa sa pri nerestiach vždy držal hesla „poznaj svojho nepriateľa“. Vyskúšal všetko, aby zistil, že ani toto nie. Len cigarety ostali. V hudbe je samouk, hranie si nacvičoval pred zrkadlom, lebo je dôsledný. Aj pýchu berie ako súčasť imidžu. Rany osudu vníma ako odmenu.
Tono S.
Raper, čo v textoch reaguje na súčasnú politiku a nepožíva vulgarizmy, hoci hrával prvú futbalovú ligu, vytvoril s Vecom projekt Ultrazvuk. Prokrastinuje, mešká a potom si sype popolníky na hlavu, rozmýšľa o smrti a čo bude potom. Bibliu, ktorú mu niekto podstrčil na Pohode, číta ako beletriu.
Peter Núňez
Režisér a producent Najväčšieho Slováka či šou Zem spieva musel v detstve tvrdo makať, tak sníval o tom, že bude učiteľ. Má za sebou minulosť fanatického auto-stopára. Považuje sa dieťa šťasteny, veď už jeho počatie bol dôsledok jedného administratívneho aktu na pomoc Kube.
Andrej Dúbravský
Preslávil sa maľbami nahých chlapcov so zajačími ušami, teraz maľuje húsenice striedavo na dedine a v New Yorku. Každá mánia ho drží len istý čas, ale vždy sa týka prírody, teraz sadí rastliny a kuriatkam robí kvočku. Všetko zlé, čo sa mu v živote deje, považuje za svoju voľbu. Aj to, že v ateliéri trpí samotou.
Martina Slováková
Autorka dokumentu Ostrov hudby či Slovenského národného remixu pristupuje ku všetkému dôkladne, k práci aj životu. Miluje Trnavu, kaviarne a kávu, fotenie na film, hudbu a bicie, dostihy a svojho koňa, neznáša holuby a vrabce, neprávosť a telesnú výchovu – okrem chôdze v drepe.
Barbara Janišová Feglová
Produkovala Dieru v hlave, cykly Biele vrany a Prvá, aj hraný film Na streche. Miluje vajce na raňajky, cesnak, lipsticky a plný peračník pier. Chcela by byť empatickejšia a nemyslieť si, že každá cesta trvá desať minúť. Zistila, že nestačí len dobre robiť svoju robotu, preto iniciovala Kultúrny reparát.
Dano Heriban
Nevie, či sa cíti viac hercom alebo hudobníkom, ale teší sa zo vstupu do sveta detských pesničiek s albumom Čosi úsmevné. Dedo bol organista, on chcel byť pápež, ale nie je, lebo je aj čert. Miluje poriadok, mapy a svoje deti, nemiluje urputných ľudí a tých, čo očakávajú, že bude stále vtipný.
Daniel Matej
Skladateľ súčasnej experimentálnej hudby sa na Slovensku cíti ako taký mimoň, ktorého hudbe takmer nikto nerozumie. A ani jeho pedagogickým postupom, takže je profesor bez portfej. Tak má čas na dokončenie projektov, strihanie kríkov v záhrade, zbieranie pekných vecí a nakupovanie topánok.
Jozef Rezník
Frontman kapely Walter Schnitzelsson a gitarista Pary je spoluautor albumu roka Našou krajinou. V mladosti „nosil bedne“, pracoval v dielni a bavilo ho stavať lego bez návodu. Má rád usmievavých ľudí, pondelky, plávanie, spánok a gitary, nemá rád dusno na pódiu a školy, ktoré človeka učia podvádzať.
Dorota Holubová
Venovala sa téme násilia na ženách, výsledkom bola výstava fotografií Atlas žien. Neznesie násilie, odpadáva už pri slove krv, problémy v sebe nedusí a keď sa zatne, tak splní čokoľvek. Chodila na ekologické gymnázium, zažila krivé obvinenie, bola aj u šamana, ale všetko dobre dopadlo.
Andrej Šeban
Trojalbum Triplet označuje za svoj egotrip, ešte aj maľba na obale je jeho. Hudbu vníma ako obrazy a myslel si, že tak to vidí každý. Cíti sa indiánom a statickým pútnikom. Odmieta odpovedať na otázky, ktoré sa začínajú slovom keby, lebo v takej rovine neuvažuje a kebyzmus považuje za nebezpečný.
Oľga Belešová
Do Japonska sa herečka chodí zjemniť a obdivovať, ako to tam funguje. Neresti nemá žiadne (jej mama číta .týždeň), iba drobné úchylky. Má fóbiu z výšok, miluje šoférovanie, lebo v aute môže byť hlučná, ľudia si o nej myslia, že je milá, naivná a mierna, pritom ona je výbušná, racionálna a nie veľmi sentimentálna.
Karolína Farská
Aj po dvojročnej mediálnej masáži si zachovala dievčenskosť, pokoru a zdravý rozum. Chcela pracovať v CERN-e a politika ju zaujímala odmalička. Veľa číta, ponocuje, často si spieva a umýva ruky, je tvrdohlavá, ale schopná pracovať za behu a meniť postoj, ak treba, ale nemeniť smerovanie.
Miki Skuta
Od vážnej hudby si klavirista rád odskočí k iným žánrom a k svojej milenke – gitare. Je perfekcionista na seba i na iných, na nepriazeň osudu reaguje vzdorom, úspechy považuje za mámivé a špinavé, neľutuje žiadne rozhodnutie a netúži po radostiach, ktoré mu nepatria. No ale na takom maserati by si veru zajazdil.
Martina Matlovičová
Jedna z našich najoceňovanejších ilustrátoriek o sebe tvrdí, že je nevtipný človek, ale v ilustráciách je rovnako vtipná, ako keď rozpráva o zvieratách, ktoré všade zachraňuje, o svojich strachoch a čo všetko schaosí. Nie je to póza, radšej by mala v hlave gombík, ktorým by to prepla a tešila sa zo života.
Soňa G. Luther
Pošlite antropologičku na materskú a ona popri deťoch urobí film Zatopené a napíše knižku Môžu supehrdinovia nosiť okuliare? Plní si tým detské sny. Ešte ju bavili aj počítače a RPG-čka. Snaží sa krotiť svoj temperament, deťom príliš často nehovoriť nie a užívať si život teraz, lebo žiadna chvíľa sa už nezopakuje.
Maroš Šlapeta
Tento rok získal Slnko v sieti za strih filmu Válek, uvidíme, ako dopadnú Osamelí bežci. V mladosti šermoval s fleretom, chcel byť architekt, ale nejako sa to zvrtlo. Má miernu klaustrofóbiu, najmä z čiapok a rukavíc, vie lietať, ale neprezradí ako, miluje okľuky, komisára Maigreta a všetko, čo súvisí s filmovým médiom.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.