prvý bol azda najznámejší košický rodák (po svetovej tenisovej jednotke Martine Hingis), spisovateľ Sándor Márai (1900 – 1989). Ten vo svojich knihách, preložených do 40 jazykov, robí Košiciam najkrajšiu reklamu po celom svete. Nie gýčovitú, nie zaplatenú, ale reklamu umením. Odporúčam prečítať si knihu Sviece dohorievajú. Je v nej všetko podstatné: priateľstvo, láska, zrada... Ak by ste bližšie než k tejto knihe mali do budovy Slovenského národného divadla, tak sa vyberte na hru Popol a vášeň, v ktorej hviezdi Martin Huba a je jej divadelnou adaptáciou. Ak chcete sa prejsť Košicami na sklonku monarchie, potom odporúčam knihu Spoveď mešťana.
Druhý svetoznámy umelec z Košíc bol sochár Gyula Kosice (1924 – 2016). Tento košický Maďar síce prežil väčšinu svojho života v Argentíne, kam ako štvorročný s rodičmi emigroval, no z lásky k rodnému mestu si dal pseudonym Gyula Kosice. Inak sa volal Fernando Fallik. Ako prvý na svete v sochách využíval aj neón a vodu. Jeho (pokiaľ viem) jedinú sochu nájdete na Slovensku v jeho rodných Košiciach pred vchodom do Kunsthalle.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.