spolu so vzácnejšou a na životné podmienky citlivejšou pšenicou formoval jačmeň náš živočíšny druh asi najviac zo všetkých ušľachtilých tráv. Svoj úspech založil na jednoduchom princípe. Ľudstvo si v prvom rade získal svojou nenáročnou povahou – dokázal rásť aj v značne nehostinných podmienkach: zniesol veľké sucho, ale aj chlad. No a v druhom rade vynikal svojou multifunkčnosťou: dokázal poslúžiť ako potravina v podobe múky či krúpov pre ľudí, ale aj ako výživné a dostupné krmivo pre dobytok. No najviac osohu priniesol ako kultúrny fenomén s pridanou hodnotou. Jačmeň totiž bol a dodnes je základnou surovinou na prípravu piva a iných alkoholických nápojov. Podľa všetkého práve vďaka bohumilému objavu, ako z praženého jačmeňa zaliateho vodou vykvasiť zlatožltý nápoj povzbudzujúci myseľ, tvorivosť a odvahu ísť do rizika, sa európska civilizácia vyšvihla nad všetky ostatné a dokázala si raziť cestu na poli vedy a kultúry celé tisícročia.
To, že ide o plodinu priam božskú, bolo jasné každému po prvom hlte tohto nakvaseného nápoja. Chcelo sa po ňom spievať a snívať, človek sa ľahšie družil, dnes by sme povedali socializoval, a na to potreboval vyvíjať rôzne, čoraz zložitejšie nástroje. A tak vykročil od jednoduchého dorozumievania sa k metaforám, symbolom, piesňam, tancu a neskôr aj k divadlu. Nečudo, jačmeň pri všetkých týchto čoraz zložitejších a ritualizovaných spoločenských aktivitách zohrával neraz ústrednú úlohu. Už v Mezopotámii sa jačmenný klas stal symbolom bohyne úrody. V Egypte mu hovorili š-ma a stal sa symbolom celého horného Egypta, kde sa na jeho pestovanie vyslovene špecializovali. Aj preto Egypťanov celé Stredomorie nenazvalo inak ako chlebári. A vo výrobe piva boli vtedy rovnakí frajeri, ako sú dnes v tom istom odbore naši bratia Česi.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.