K štyridsaťkilovému bochníku pristúpi muž s malou rúrkovitou dýkou. Najprv ho potľapká, akoby ho upokojoval. Potom pokračuje skúseným bodnutím priamo do srdca bochníka. Dýku vyberie, ochutná, čo sa v nej zachytilo. Prikývne. Môžeme ho označiť ako Parmigiano-Reggiano.

Braňo Tichý, riaditeľ mimovládky Človek v ohrození, sa stará do roboty svojich ľudí, len keď veci nejdú hladko, horia alebo treba robiť rýchle zásadné rozhodnutia. Tak ako keď pár dní pred festivalom Jeden svet v šibeničnom termíne zmenili spôsob predaja lístkov a permanentiek.

TREBA URČITE VIDIEŤ Mesto duchov ● TREBA PREDISKUTOVAŤ Woodrowa Wilsona ● TREBA REŠPEKTOVAŤ Kontext ● TREBA SPOZNAŤ Pprácu dizajnéra ● TREBA SA POZERAŤ V TELKE Zbrojovku v Dubnici nad Váhom

Kuracie stehná, nemecké autá, podlahové krytiny. Kráčame pozdĺž bilbordmi lemovanej Rusínskej ulice, ktorá spája prešovské sídlisko Sekčov s centrom mesta.

Cirk La Putyka sa za deväť rokov svojej existencie už stihol stať inštitúciou svojho druhu.

V priebehu jednej generácie sa z niečoho raritného stala bežná choroba. Potravinová alergia. Trpí ňou 200 až 250 miliónov ľudí.

Žiadnu inú časť našej planéty nepoznáme tak dobre ako západ USA. Všetko však treba vidieť naživo.

Najčastejšie ho nájdeme v pestrofarebných šalátoch rôznych módnych bistier alebo ako základ napodobenín stredomorských vegetariánskych lahôdok – guľôčok či fašírok. K nám zavítal pomerne neskoro, napriek tomu, že na svete existuje už od biblických čias. Volajú ho jednoducho: bulgur.

Čínske príslovie vraví, že čas otvára brány tomu, kto vie čakať. Ja čakať viem. Keď je to namieste. Keď to namieste nie je, pre čakanie pochopenie nemám, nech sa predo mnou otvoria hoci aj brány Babylonu.

Nezávislú tanečnicu a choreografku Katarínu Zagorski zažijeme na Medzinárodnom festivale súčasného tanca Bratislava v pohybe v dvoch polohách. Ako interpretku v predstavení Bohovanie aj ako autorku projektu Kilometrový tanec.