na konci 19. storočia oblažil náš svet svojou prítomnosťou dandizmus. Mladí francúzski a anglickí muži – väčšinou synovia aristokratických rodín s dobrým vzdelaním a bezodnou hotovosťou – sa rozhodli, že budú umelcami navzdory tomu, že nemali na žiadne z umení talent. Umelecké dielo vytvárali preto priamo zo seba. Stačil im na to len rodinnými obrazárňami cibrený vkus, výstredné správanie a zaujímavé spoločenské kontakty. A tak sa počas všakovakých výstav, salónov, vernisáží či odvážnych koncertov na tú dobu modernej hudby v publiku vyskytovali postavy – akési živé sochy vyumelkovaných romantických dekadentov.
Tvárili sa smrteľne vážne, v podstate zásadne vždy ako na pohrebe. Napokon, čierna farba patrila medzi ich najobľúbenejšie. Tá udávala tón aj ich opulentným večierkom, ktoré pre talentovanejších kamarátov – výtvarníkov, básnikov a hudobníkov – usporadúvali vo svojich sídlach. Počas večere sa podávalo na čierno prestretých stoloch zásadne len čierne jedlo. Aby ho vôbec bolo vidieť, servírovalo sa na zlate a striebre. Pomedzi stravníkov sa prechádzali korytnačky s panciermi natretými nazlato, na ktorých sa viezli zlaté karafy s omáčkami a blýskali sa do čiernej noci nasýtenej ópiovým oparom.
Pri bohatosti francúzskej kuchyne asi nebolo ťažké na takýto večer pripraviť celé čierne päťchodové menu. Na Slovensku by sme asi skončili len pri nejakých tých krvavničkách a zemiakoch v pahrebe. No keby sa tu našiel aspoň jeden dandy optimista a stavil by pri večeri na bielu, bolo by z čoho vyberať! Všakovaké rezance, halušky, mrveničky a demikáty, oči by prechádzali od toľkej bieloby. Samozrejme, absolútnym vrcholom večera by boli v bielej smotane utopené bryndzové pirohy.
Mnohí možno ohŕňajú nos – pirohy, aké plebejské! Nuž, nemôžeme sa viac mýliť. Podľa základu slova totiž etymológovia usudzujú, že šlo o vyslovene sviatočné jedlo. Slovo pyr totiž v staroslovanskom jazyku znamenalo hostinu, hody. Cesto s plnkou povarené vo vriacej vode, kým nevypláva, a podávané s kyslou smotanou, môže pôsobiť jednoducho, no oproti stredovekým jačmenným kašiam je to v podstate už vysoká kuchyňa.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.