Perleť

pri potravinách, podobne ako pri mužskom odievaní, za veľmi veľa vynálezmi, ktoré sa neskôr stali notorickou súčasťou nášho jedálnička, stoja priame armádne objednávky. Vojna sa totiž vyhráva nielen priamo na bojisku, ale aj v závetrí – dobre vymyslenou a naplánovanou logistikou. Zabezpečiť pre dobre vyzbrojenú armádu potraviny v dobrej kvalite a s primeranou výživnou hodnotou je ozajstný kumšt a na tento kľúčový moment kládli dôraz už majstri vojnového umenia starodávnej Číny. A tak sa k nám prostredníctvom rôznych ťažení – napríklad Alexandra Veľkého – dostalo množstvo plodín a spôsobov, ako ich udržať čo najdlhšie požívateľné. Napríklad aj vysádzaním pozdĺž dôležitých obchodných ciest či nakladaním do sudov so soľou. Postupom doby boli armádne ťaženia čoraz náročnejšie, početnejšie, a tým pádom kládli aj väčšie nároky na vojenskú kuchyňu. Do riešení čertovsky ťažkých logistických problémov boli zahrnutí vedci a vynálezcovia. A tak vďaka Napoleonovi poznáme plechovú konzervu, ktorá síce splnila účel na bojisku, no na svoje zľudovenie musela počkať až dlhých osemdesiat rokov, kým sa nevynašiel jednoduchý a praktický otvárač. Dovtedy sa totiž dali konzervy otvoriť výhradne bajonetom. 

Podobným armádnym vynálezom je aj margarín. Je to potravina, na ktorú sa neprišlo zhodou okolností či nešťastnou náhodou ako pri syre alebo zmrzline, ale cieleným vedeckým skúmaním. To bolo navyše pošteklené štedrou odmenou, ktorá bola vypísaná pre toho, kto objaví najlepšiu náhradu masla pre potreby nedostatkom sužovaného vojska cisára Napoleona III. Tejto životnej šance sa chytil roku 1869 istý Hippolyte Mége-Mouriés a povedal si, že z kravy to maslo vydoluje, aj keby čo bolo. Zobral hovädzí loj a začal s ním experimentovať. Zahrievaním a miešaním sa mu ho podarilo kryštalizovať na dve časti a tú kvapalnejšiu potom vyšľahal pri telesnej teplote kravy do kvapaliny podobajúcej sa smotane. Tú neskôr schladil a získal niečo, čo chutilo ako maslo. Problém však bol trochu s konzistenciou a farbou. Tuhosť vedel upraviť podielom tuku v zmesi, ale to nebol až taký veľký problém – ľahká roztierateľnosť margarínu  sa  napokon stala jeho neprehliadnuteľnou výhodou. S farbou to bolo zložitejšie. Takto pripravený margarín pripomínal perleť: mal jemne sivastú farbu a bol polopriesvitný. Aj preto dostal meno margarín. Pochádza z gréčtiny, kde margaritari znamená perla.