Lode na obzore

deti ju milujú. Špeciálne so špagetami. Neexistuje jedlo, pri ktorom sa predsa dá tak parádne zababrať. Malí vyškerení stravníci s komicky zošpúlenými perami ťahajú do seba špagety: človek má pocit, že ich ani nepohryzú, ale rovno ich ťahajú do žalúdka. Pritom si pomáhajú rukami, a tak po čase na sebe, na obruse, na stoličke, prosto všade, kam dosiahnu, zanechávajú dramatické krvavé stopy. Kuchyňa sa pomaly, ale isto mení na miesto činu a prípadná návšteva sa nezľakne, že vhupla do niečoho strašného, len vďaka ťažkej vôni dusených paradajok s cesnakom. Rodičia deti preto radšej nechávajú jesť špagety s paradajkovou omáčkou marinara nahé, takže po najedení im po dvore potom pobehuje banda malých upírčat, ktoré musia na tej šialenej páľave naháňať, aby z nich zmyli to úžasné gastronomické dobrodružstvo spojené so zábavným karnevalovým maskovaním. Deti pištia, ako ich znova premieňame z vampírčat na normálnych smrteľníkov a vy sa zabožíte, že toto je poslednýkrát. Tú krvavú masu dlhých tenkých cestovinových hadov už nevaríte. 

Lenže. Zrazu je tu znova deň, keď sa nič nestíha a treba niečo rýchlo pre nich navariť s istotou, že to zjedia. A v tom je omáčka marinara absolútny šampión. Je pripravená rýchlo – trvá presne toľko, za koľko sa uvaria špagety, je nenáročná na ingrediencie a chutí absolútne božsky. Práve preto zrejme aj dostala svoje meno marinara – námornícka.

Podľa všetkého vznikla v Neapole, meste s vtedy najdôležitejším prístavom v Stredomorí. O tom, prečo sa tak volá, existujú dve vysvetlenia. Prvé, trochu suchšie – preto sa k nej asi prikláňajú viacerí odborníci – hovorí o tom, že práve táto omáčka bola spolu s cestovinami najčastejším jedlom námorníkov na dlhších trasách. Dôvod bol jednoduchý. Cesnak, prípadne cibuľa, paradajky a sušené cestoviny boli nenáročné na prípravu a skladovanie. Navyše jedlo dokázalo vynikajúco zasýtiť bez toho, aby zaťažilo žalúdok. Okrem toho sa do námorníckej omáčky dalo hocičo prihodiť a zrazu dostala iný charakter – či už to boli nakladané sardinky, vyzretý syr či plody mora. A tak námorníci mohli variť cestoviny s marinara každý deň, vždy ich inak ochutiť a mali pocit, že jedia vždy niečo iné, napriek tomu, že základ bol vždy ten istý.