usporiadanie sveta po prvej svetovej vojne zasiahlo a navždy poznamenalo nielen naše kraje. Niečo by o tom vedeli rozprávať Alsasania či Lotrinčania. A tí sa presúvali z jednej krajiny do druhej dokonca v priebehu niekoľkých storočí viackrát. Raz patrili pod Nemcov, raz pod Francúzov, podľa toho, kto mal na Horné a Dolné Porýnie práve zálusk.
Táto administratívna dvojdomosť sa potom premietla do celej kultúry. Samozrejme, naťahovačky, kto kde patrí, sa preniesli aj do úplne bežných záležitostí vrátane tých gastronomických, a tak nečudo, že syr s ružovou plesňou a nezabudnuteľným puchom môže mať v tých krajoch až dva názvy. Jeden lotrinský a jeden alsaský. V Alsasku mu hovoria munster a v Lotrinsku géromé. Až v roku 1978 sa názvoslovie podarilo zjednotiť na spokojnosť oboch hádam natrvalo francúzskych území, ako inak, prostredníctvom nám Čecho-Slovákom dobre známej pomlčky.
Na pravých a certifikovaných syroch s označením pôvodu teda nájdeme oba názvy, no som si takmer stopercentne istý, že v každom kraji si ho aj tak volajú hrdo po svojom – lebo, čo si budeme hovoriť, je výhradne ich a vznikol práve v tom ich kláštore v Munstri alebo v Géromé. Samozrejme, Géromčania hovoria, že názov munster nie je odvodený od alsaskej usadlosti a kláštora Munster, ale od slovíčka označujúceho kláštor– monastère, pretože syr vznikol v géromskom kláštore a nikde inde.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.