kto by povedal, že sa na tento pomerne jednoduchý vynález bude čakať až tak dlho? Veď čokoláda sa pila a varila už pekných pár storočí, kým ju Montezuma ukázal španielskemu dobyvateľovi Cortésovi, aby ju potom s veľkou pompou a zaručenou šepkandou o nevídaných účinkoch na mužské a ženské libido doviesol k nám.
V sedemnástom storočí vznikali na každom rohu Paríža čokoládovne, v ktorých si urodzené dámy spôsobne uchlipkávali z porcelánových šálok čokoládu nariedenú s mliekom a triasli sa od vzrušenia, akú to hriešnu vec robia a či ich tam nepristihne žiarlivý manžel. Človeku sa nechce veriť, že počas tých niekoľkých tisícročí spolunažívania ľudstva s kakaom nikomu nenapadlo roztopiť čokoládu v čo najtučnejšej smotane, pridať trošku masla a nechať ju poriadne schladiť. Nuž, na to najlepšie sa skrátka niekedy musí počkať a príbeh ganache je znova dôkazom, že najväčšie vynálezy ľudstva sa skrátka často diali vďaka tesnej spolupráci vedeckého pokroku a nešťastnej náhody.
Samozrejme, keď hovoríme o takom národnom poklade, ako je pre Francúzov ganache, nevyhneme sa zaručene pravdivým historkám. Popritom sa decentne obchádza tá najpravdepodobnejšia – že ganache vznikla vo Švajčiarsku, keďže práve tam začali v polovici devätnásteho storočia experimentovať s výrobou tabuľkovej čokolády. V roku 1847 sa im to aj podarilo a o 28 rokov po intenzívnom výskume, zahŕňajúcom všetky možné spôsoby kombinovania čokolády a rôznych foriem mlieka, predstavil svetu Daniel Peter mliečnu čokoládu.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.