už pri tom prvom slove – perkelt – sa určite mnohým zarosili oči od dojatia, náhle im zvlhlo v ústach a v hlave sa premotkala myšlienka, čo takto ísť kúpiť nejakú tú smotanu na varenie, aby bola k dispozícii, keď človeku napadne hodiť na panvicu na tenké kúsky nakrájané mäso, orestovať ho na cibuľke, poprášiť ho voňavou mletou paprikou, a tak ďalej a tak ďalej, kým nevznikne čosi, čo dokáže rozvoňať celý dom či byt a v rytme ohnivého čardáša pozvať všetkých k stolu. 

Tá vôňa je taká charakteristická, že by sme ju spoznali kdekoľvek na svete, podobne ako to je pri ostatných ikonických jedlách našej spoločnej krajiny – či je to segedín (pravým menom Székelyov guláš), plnená paprika, kapustnica, alebo šošovicová a fazuľová polievka. Vo svete sa tomu hovorí comfort food, u nás domáca strava. Problém však je, že práve pri slove perkelt by nám tá smotana nemala vôbec napadnúť, pretože do pravého pörköltu vôbec nepatrí.