posledný menovaný spadá pod jedlá, o ktorých  sa hovorí, že v krajine či meste, po kom sú pomenované, v živote o nich nič nepočuli. Ako napríklad v Segedíne o segedínskom guláši.  Nie je to celkom tak, pretože aj o našom segedíne v Segede vedia, rovnako ako Španieli si s veľkým gustom dokážu pochutnať na svojich španielskych vtáčikoch. Ibaže im tak nehovoria.

V Segedíne si pochutnajú na kyslej kapuste so smotanou v Sekelygulyasi a napríklad v Cordobe hovädzím, či presnejšie teľacím závitkom duseným vo vlastnej šťave zas hovoria niños envueltos, čiže zavinuté detičky – batoľatá. 

 Zatiaľ čo však o segedínskom guláši nemôžeme tvrdiť, že zo Segedínu pochádza, o španielskych vtáčikoch to môžeme tvrdiť bezo sporu. Segedínsky guláš podľa všetkého vznikol v jednej z budapeštianskych krčiem a my ho tak voláme preto, lebo najlepšia voňavá mletá paprika sa na Slovensko dovážala zo Segedínu. Španielske vtáčiky voláme španielske preto, lebo k nám naozaj zo Španielska pricestovali.