všetci vieme, aké je to s nimi ťažké, všetci sme si to odžili. Napríklad tie nervy pri pečení: keď sa v rúre zrazu roztečú na placky a v tento nádherný adventný čas zrazu svištia sviatočným vzduchom také írečité nadávky a bohovanie, ktoré sa dá porovnať len s tým, keď sa rodinnej pekárke roztrhne krehké cesto pri príprave jablčného pité alebo ťahané cesto na štrúdľu. A tak ako tie cestá, aj roztečené vanilkové chúdence letia vzduchom cez otvorené okno rovno na dvor. Ale ani po zdarnom upečení sa strasti s vanilkovými rožkami nekončia. Pretože pred gazdinou stojí úloha ešte zložitejšia a v podstate neuskutočniteľná: ako vanilkové rožky uchrániť pred nájazdmi rozvášnených vianočných labužníkov? Kam ich schovať, aby ich nenašli a na jedno posedenie neschrúmali? 

Neľahká, priam sizyfovská úloha, pretože, ako dobre vieme, vanilkové rožky sa práve kvôli tomu robia v domácnostiach niekedy aj na trikrát. Niektoré zúfalé pekárky sa snažia svoje rodinné osadenstvo s rožkárskou závislosťou ten tretí raz obalamutiť tak, že ich vypekajú až priamo na Štedrý deň. No márna sláva, aj tak nevydržia na apartných krištáľových dezertných misách dlhšie ako jeden sviatok, všetko schrúmu domáci ešte pri vybaľovaní darčekov.