Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Pavlovov reflex. Rebrá sa nikdy nepovažovali za nejakú extra lahôdku

.jozef Koleják .lifestyle .dobré jedlo

Sedíme na pive a vieme úplne presne, kedy sa to začína. Otvoríme menu, zavadíme očami o tie dve slová a už sa to nedá zastaviť: márne sa snažíme pokračovať ďalej, tlačíme svoj pohľad k ďalším položkám, aj tak si objednáme bravčové rebrá.

Pavlovov reflex. Rebrá sa nikdy nepovažovali za nejakú extra lahôdku GETTY IMAGES Pečené a grilované rebrá prišli do módy až začiatkom dvadsiateho storočia. Môže za to chladnička.

sú jedlá, ktoré sa môžu jesť rukami. Koľko radosti dokázalo našim detským dušiam priniesť také obyčajné pečené kuracie stehno! Tá rozkoš: chytiť ho za „paličku“, mávať ním tak, až masť prskala na všetky strany a s chuťou si z neho odhryznúť. Malý človek si vtedy pripadal ako jeho veličenstvo kráľ. Pre dospelých tento stredoveký pocit, ktorý sa končí zababranými, lepkavými a riadne zamastenými rukami, prinášajú pečené či grilované bravčové rebrá.

Mnohí si pri tom tiež pripadajú ako hradní páni. Je v tom niečo divoké a primitívne: zobrať z kôpky naukladaného mäsa svoj diel a doslova ohlodávať kosť. Mnohých asi prekvapí, že konzumácia a príprava pečených či grilovaných rebier nie je až taká stará, ako by sme sa možno domnievali. Pečené a grilované rebrá totiž prišli do módy až začiatkom dvadsiateho storočia. Dôvod je jednoduchý – na to, aby sme ich mohli hocikedy vybrať a upiecť v akomkoľvek množstve, človek potreboval najprv vymyslieť chladničku.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite