všetci ho u nás poznajú len pod názvom bujón a za toto zľudovenie môže predovšetkým moderná doba spoločného stravovania a nové, skoro vesmírne poňatie domáceho vyvárania, keď zamestnaná žena už nemala čas na dlhé postávačky pri hrncoch, a tak mohla siahnuť po  nových vymoženostiach atómového veku. Špajzové poličky moderných domácností sa začali prehýbať pod zásobami rôznych instantných polievok, medzi ktorými kraľovala nezabudnuteľná Francúzska, a bujónových kociek od výmyslu sveta. Na poriadny bujón, ktorý sa robí nie menej ako šesť hodín za pomoci aristokraticky lenivého prebublávania mäsového vývaru, si už spomenul len málokto.

 Bujónová kocka je niečo ako vysnený produkt všetkých alchymistov: zhmotnený zázrak biblických rozmerov, kde sa voda premieňa na niečo, čím sa dajú sýtiť davy. Všetko nám našepkáva, že za tento vynález môže jednoznačne naša moderná doba plná všakovakých mechanizovaných vynálezov, strojov a skratiek, ktoré nám umožňujú, aby sme žili dobu zázrakov, kde je už len krôčik k povestným Amarounom – pasty zo seriálu Návštevníci – pri ktorej si človek zaželá, čo by si dal, a tá sa v nádhernej analógovo kostrbatej trikovej sekvencii zmení na požadované jedlo. No nemôžeme sa mýliť viac.