mnohí sa teraz určite pohoršili. Panebože: deň lásky, zamilovaných a takáto téma? Namiesto čokolády, praliniek a nugátu vnútornosti? V prvom rade sa cteným čitateľom musíme ospravedlniť: o všetkých fantastických sladkostiach, spojených s najružovejším dňom v roku, sme už totiž na týchto stránkach písali a neradi by sme sa opakovali; v druhom rade je nám cťou čitateľom pripomenúť, že tento požehnaný sviatok zamilovaných súvisí so zvieracími vnútornosťami, a nielen so srdcom ľudským, omnoho viac, ako by sme si želali.

Doteraz totiž všetci zainteresovaní márne pátrajú, po ktorom svätom tento sviatok vznikol a aká je jeho legenda. Lenže všetky zmienky sú strašne vágne a povedzme si, že aj pramálo pikantné na to, čo zastrešujú. Chýba tomu šťava, človečina, moment, v ktorom uveríme, že sa legenda naozaj mohla udiať.  Všetky tie príbehy o Valentínovi – kňazovi z tretieho storočia, ktorý napriek zákazu cisára oddával rímskych vojakov, či o kresťanskom mníchovi, ktorý zachraňoval kresťanov pred mučením a sám pred smrťou napísal vrúcny list svojej životnej láske s podpisom – „Od tvojho Valentína“, sú strašná nuda, zaváňajú plagátom či rovno propagandou a vymýšľal ich zaiste človek bez fantázie. A zdá sa, že to tak  podľa všetkého aj je.