či už to je ťažkou prácou unavený robotník v írskych lodeniciach alebo pupkatý americký milionár – jeden z nich drží vo svojej ošľahanej ruke hrboľatú fľašu, ďalší stláča v neforemných prstoch ťažký brúsený pohár – obaja si vo chvíľach, keď sú len sami so sebou a s nikým iným,  doprajú dúšok tohto nápoja. Počas šiestich storočí, odkedy ho ľudstvo pozná, sa stal postupne ikonou. Whisky sa pije na opulentných večierkoch, ale aj v podozrivých putikách, je znakom bohatstva i ťažkých časov, je nápojom tajných agentov aj americkej strednej triedy.

Okolo whisky kolujú košaté legendy, neraz v minulosti diktovala módu, je základom množstva miešaných nápojov a vedú sa o nej zapálené dišputy. O jej pôvod sa bijú dva pomerne tvrdohlavé a veľmi svojrázne národy a oba o nej vedia rozprávať rovnako dlho ako Francúz o víne.  A práve víno môže za to, že sa z whisky mohlo stať všetko to, čo sme vyššie spomenuli. 

 Destilácia alkoholu k nám do Európy zavítala zhruba v dvanástom storočí spolu s Arabmi, ktorí ju vynašli. V trinástom storočí sa podľa najskorších záznamov podarilo v Taliansku prvýkrát vydestilovať z vína tvrdý alkohol. Postup destilácie do detailu zaznamenal matematik a filozof Ramon Llull a jeho záznam sa rýchlo rozšíril po všetkých opátstvach široko ďaleko naprieč Európou. Mnísi zrazu začali so zázračným nápojom, ktorý vznikal trošku čarodejníckym spôsobom, experimentovať. Nazvali ho živá voda – aqua vitae, čiže akvavit.