každý si to pamätá: hneď, ako sa vysypú, treba po nich chňapnúť, všetky vyzbierať do malej detskej dlane, držať a nepustiť. Po jednej si ich dávať do úst, tam ich cmúľať, kým tvrdý cukrový obal nepopustí, nestenčí sa, a potom – puk. Krehká škrupinka sa rozletí a do úst vytečie jemná zamatová čokoláda. Po vyjedení celého balíka nám ostane na rukách pekná pamiatka – sú pomaľované ako výkresy prváčikov, keď vyfasovali svoje prvé anilínové farby. Všade šialené rozpité machule v divokých kombináciách. Niekde sa volajú lentilky, inde smarties, za oceánom M&M´s. Všetky tieto čokoládové dražé majú však svojho predchodcu, vzdialeného prapraotca, ktorý si pamätá ešte pohnuté časy starovekého Ríma.

Predchodcom dnešných dražé cukríkov – to znamená orieškov či čokoládových guľôčok obalených v cukrovej poleve – je vynález istého rímskeho pekára a výrobcu cukroviniek, ktorý sa volal Julius Dragatus. Ten si raz povedal, že by to chcelo trošku zmenu a pokúsil sa nakopnúť svoj evidentne stagnujúci biznis. Všimol si, že ľudia majú sklony sa pri významných sviatkoch – či už to boli svadby alebo narodenie dieťaťa – opúšťať a radi míňajú peniaze na všakovaké luxusné maškrty. Takisto si všimol, že je veľmi výnosné, ak obchodník príde s niečím, čo nadviaže na nejaký dobrý zvyk a stane sa tradíciou.

Rimania vtedy mali jeden veľmi zaujímavý zvyk, a síce sa zvykli obhadzovať pri svadbách mandľami. Mandľa tým, že pripomínala k sebe tesne primknutých milencov, bola symbolom manželstva a plodnosti. A tak Juliovi Dragatovi napadlo obaliť mandle v horúcom mede, vyrobiť im akýsi zlatom sa lesknúci kabátik, ktorý na mandli zatvrdne, a ponúkať ich ako luxusnú svadobnú maškrtu. Takouto zlatou mandľou sa dá nielen s chuťou hádzať do manželov, ale aj potešiť chuťové bunky a ešte urobiť na ostatných statný dojem. Z medom obaľovaných mandlí sa stal hit, ľudia ich pomenovali dragati a nakupovali ich v obrovskom množstve nielen k svadbám, ale aj k iným sviatkom. Z Dragata sa napokon stal nielen slávny cukrovinkár, ale maškrtám obaľovaným v mede a neskôr aj v cukre prepožičal názov. Celý svet ich odvtedy volá drageé (dražé), z francúzskej odvodeniny jeho mena.