keď sa vysloví jej meno, okamžite vstanú Francúzi a s hlasným dupotom a krikom sa o ňu hlásia. Ostatný kulinársky svet veľmi neprotestuje, veď ju tak všetci voláme, odvodeninami z francúzskeho brioche. Radí sa medzi viedenské pečivo – a tu by mohli už mnohí spozornieť, pretože tento druh pečiva vznikol až v devätnástom storočí v Paríži, keď tam istý rakúsky dôstojník delostrelectva August Zang v roku 1839 začal podľa viedenskej receptúry pripravovať chrumkavé polmesiace, ktoré neskôr Parížania nazvali croissantmi. Žeby tá brioška bola predsa len tak trochu naša? Je to pravda aj nie je, samozrejme. 

Brioška je totiž omnoho staršie pečivo, než všetky ostatné formy viedenského pečiva. Prvé zmienky o nej – teda o koláči či chlebe, kde sa okrem múky a vody nájde miesto aj pre vajcia a, čo je najdôležitejšie, pre horu masla – nachádzame už na začiatku pätnásteho storočia.