poke je jedlo, ktoré je rozšírené skoro po celej Polynézii a o jeho pôvod sa medzi sebou naťahujú obyvatelia Fidži, Filipín, rôznych menších ostrovov, ako sú Guam či Bora Bora. Všetko destinácie, pri ktorých zaplače nejedno pandemické oko vášnivého cestovateľa a náruživého potápača. 

No nad všetkými týmito možnými domovmi jednoduchého jedla, ktoré svojím duchom pripomína japonské suši, vyhráva jednoznačne Havaj. Aj preto, že ako názov preň sa ustálilo havajské slovo poke, ktoré znamená priečne nakrájať. Presne to sa totiž robí s rybou, keď ju chceme naservírovať týmto trošku barbarským štýlom. Niektorí môžu namietať, čo je to za vedu, je to len modifikované japonské suši a hotovo. Nie tak zhurta! 

Suši a poke sa síce na seba zľahka podobajú, no históriu, aj ingrediencie majú veľmi odlišné. Zatiaľ čo umenie suši vzniklo ako spôsob rybu konzervovať – pôvodne surovú rybu balili do skysnutej ryže a tým ju macerovali – poke vzniklo pomerne nedávno ako praktické jedlo havajských námorníkov pripravené z úlovku, ktorý sa nedal predať, lebo bol poškodený či neobľúbený. Šlo teda skôr o snahu zužitkovať všetko, čo sa vylovilo. Aj preto sa v klasickom havajskom poke najviac vyskytuje mäso z malého a nie príliš vyhľadávaného tuniaka pruhovaného, ktoré sa volá po havajsky aku alebo z poškodených chápadiel chobotnice – po havajsky he´e.