toto korenie v sebe skrýva mnoho tajomstiev a protirečení. Nesie ho nielen jeho nezameniteľná zemitá vôňa a chuť, ktorá sa mení podľa ďalších použitých ingrediencií – raz nechá zo seba vystúpiť ostrosť sečuánskeho korenia na grilovanom stejku, inokedy sladkú chuť škorice pri dusenej hydine. Vie nás zneistiť aj tým, že ho síce často v obchodíkoch nájdeme pod názvom korenie piatich vôní, no keď sa pozrieme na etiketu, zostaneme zaskočení, pretože obsahuje korenín až sedem. Dokonca ak na poličke nájdeme toto korenie od viacerých výrobcov, môže sa nám stať, že sa ich obsah značne líši. Niekedy až natoľko, že majú spoločnú možno len polovicu korenín.

V základnej zmesi korenia piatich vôní sa má podľa čínskeho starobylého receptu, ktorý sa vraj zachoval od druhého storočia pred naším letopočtom, nachádzať týchto päť korenín: škorica, feniklové semienko, sečuánske korenie, klinček a badián. Zmes korenín je však omnoho staršia, niektoré pramene spomínajú, že primárne nevznikla ako zmes korenín pre kulinárov, ale ako tajomná receptúra, ktorá mala nezastupiteľnú úlohu v starej čínskej medicíne: sypali ju do rôznych odvarov a tinktúr už dvetisíc rokov skôr. Na čo slúžil tento zázračný prášok?