zachytávajú ju už tie najstaršie texty, počnúc indickými védami a bibliou končiac. Tam ju poznajú ako skvelú bylinku do šalátov a využívajú ju nielen pri liečbe rôznych neduhov, ale aj ako skvelú pomocníčku v domácnosti a pri neutíchajúcej túžbe človeka byť navždy mladý a krásny. Nie je to, samozrejme, len tak. Už starovekí Gréci totiž vedeli, že práve zo spomínanej túžby sa táto krehká, no mimoriadne húževnatá bylinka rastúca v premokrených pôdach blízko potôčikov a bystrín, narodila. Nebol to však pôrod ani chcený, ani príjemný. Súvisel totiž nielen s krásou a mladosťou, ale aj so žiarlivosťou, pomstou a smrťou. 

Mäta, pôvodným menom Minthé, krásna mladá vodná nymfa, my by sme možno povedali rusalka, sa raz pri svojom roztopašnom šantení medzi steblami vodných rastlín zasnívala a z rojčenia ju prebral až hrmot oslnivého zlatého povozu boha Háda, ktorý sa ponáhľal za svojou ženou Persefónou. Minthé bola bohom podsvetia okamžite očarená a Hádes tiež nevyzeral, že by mu Minthin záujem prekážal.