je našou najpoužívanejšou sušenou bylinkou, napriek tomu, že od nás nepochádza. Dá sa síce pestovať a mnohí ju každoročne aj vysádzajú, no naše mrazy neznesie. Jej domov je totiž v teplých krajoch okolo Stredozemného mora, v Anatólii, Levante a Strednej Ázii. Patrí medzi úplne prvé bylinky, ktoré si ľudský rod vôbec všimol a začal skúmať. Treba povedať, že sme na to nepotrebovali bohvieakú vynachádzavosť. Majorán je totiž na to, aby na seba upozornil, pomerne dosť dobre vybavený.
Vraj za to môže vďačiť gréckej bohyni Afrodite, ktorá si túto roztomilú bylinku zobrala za svoju a obdarila ju nezabudnuteľnou a charakteristickou vôňou, aby aj týmto spôsobom ľuďom pripomínala svoju krásu. Stačí sa nakloniť nad pevný trs tuhých stoniek s drobnými lístočkami a okamžite nás ovanie jemný, korenistý závan. Človek sa podvedome usmeje a zasníva. Komu je to málo, môže malé lístky jemne prešuchnúť pomedzi prsty a uvoľniť do nich celý ten akord lúčnych vôní. Tá rozmanitosť, ten štýl! Hneď je ľahšie na duši. Táto vlastnosť – obveseľovať okoloidúcich –majoránke po čase prischla a stala sa jej prídomkom. Začalo sa o nej hovoriť ako o bylinke šťastia. A keďže to bola bylinka Afrodity, tak aj lásky. Víťazi – športovci a mocní muži tej doby – sa korunovali olivovou ratolesťou alebo zelerovou vňaťou. No mladí zaľúbenci, dvojica, čo sa rozhodla spojiť svoje životy a založiť si rodinu, sa vždy korunovala počas svadobného obradu niečím onakvejším a voňavejším – korunou uvitou z nepoddajných vetvičiek majoránu. Silný závan Afroditinej vône sa teda vznášal nad svadobnou hostinou a navždy sa spájal s ľudskou láskou a milovaním.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.