„chýbala by mi vôňa kníh“. Tak som skusmo ovoňal papierovú knihu, ktorú som si nedávno kúpil, čiže bola ešte „nevyprchaná“ (elektronickú verziu nemali, inak by som bral tú). Papier nevoňal. Teda, nos niečo zachytil, ale voňal približne ako jeho toaletný kolega. Bol to totiž recyklovaný papier, aké sa dnes používajú na knihy často, a tie nevoňajú. 

„Ja som konzervatívec,“ povedal mi kamarát novinár. „Preto čítam papierové knihy a nechcem čítačku.“ Opýtal som sa, prečo nepíše na písacom stroji? „Lebo tam sa zle opravujú chyby,“ odvetil. „Tak vidíš. A v papierovej knihe si nemôžeš uložiť citácie do jedného súboru, nemôžeš použiť online slovník, nemôžeš si urobiť do knihy plno poznámok bez toho, aby si ju nepočmáral,“ povedal som mu.  

„Keď dlho pozerám do obrazovky, bolia ma oči“ je tiež častý protičítačkový argument. Pravdepodobne ho používajú ľudia, ktorí nikdy čítačku nevideli a myslia si, že je to nejaký druh tabletu. Ale nie je. V čítačkách sa používa papier.

elektronický papier

Presnejšie, je to elektronický papier. To je fólia, ktorá obsahuje mikrokapsuly. V týchto bunkách  sa sfarbujú jednotlivé body tak, aby vytvárali text a plocha je na nerozoznanie od potlačeného papiera. Elektronický papier nevydáva žiadne svetlo a  je energeticky veľmi šetrný, pretože malé množstvo energie potrebuje len vtedy, keď sa zmení text na stránke. Všetky moderné čítačky sú podsvietené, ale to sú len LED-ky umiestnené pod elektronickým papierom, aby ste nemuseli používať externé osvetlenie – staršie modely čítačiek ich ani nemali. Svetlo je plynule regulovateľné a pri dostatočnom osvetlení ho môžete aj vypnúť. Čítačka vám na jedno nabitie vydrží týždne.