prehrávač iPod prvej generácie bol uvedený na trh pred dvadsiatimi rokmi –  21. októbra 2001 – a je dôležitou súčasťou veľkého príbehu, ktorý sa začal ešte pred digitalizáciou hudby. 

Gramofón a neskôr magnetofón umožnili počúvanie hudby v domácom prostredí bez toho, aby človek musel navštíviť koncertnú sálu alebo aby mu prišiel domov niekto zahrať. Legendárny Sony Walkman, uvedený na trh v roku 1979, ponúkol individuálny poslucháčsky zážitok kdekoľvek ste boli. To bola pomyselná druhá poslucháčska revolúcia. Dnešná generácia ťažko pochopí ten obrovský pocit slobody, ktorý nám dal ten malý „kazeťák“ so slúchadlami. 

Samozrejme, ako s každým podobným technologickým výdobytkom, ozývali sa technofóbi tvrdiaci, že walkman vedie k asociálnemu správaniu (veď to je neprirodzené, aby si každý počúval svoju hudbu), na druhej strane nostalgia za touto slobodou dodnes taká veľká, že kazety prežívajú renesanciu, na čo nie je žiaden poslucháčsky dôvod (na rozdiel od vinylovej platne s príjemným analógovým zvukom kazeta poskytuje nanajvýš šum a zvuk zle nastavených snímacích hláv).

digitálna hudba

Nástup CD nijako výrazne neovplyvnil spôsob distribúcie hudby, len analógové nosiče vystriedali digitálne. Poslucháčsky svet a trh s hudbou však kompletne zmenil vynález digitálneho formátu MP3, plným menom MPEG-1 Audio Layer III. Jeho príbeh sa začal  v roku 1987 a štandardom ISO sa stal v roku 1992. Koncovka mp3 je asi najslávnejšia prípona počítačových súborov všetkých čias, pretože prešla do normálneho jazyka a sama sa stala pojmom – kým všetky MP3 prehrávače sa ľudovo nazývajú „empétrojky“, nikto neoznačí, povedzme, digitálny fotoaparát ako „jpg kamera“.