madeleine. Nádherné krstné meno, ktoré si tento malý rozvoniavajúci koláčik privlastnil a okupuje ho podľa niektorých už od 17. storočia. Na to však neexistujú celkom hodnoverné dôkazy, prvý záznam totiž o nich máme až z polovice osemnásteho storočia. Zato legiend, ako tento koláčik vznikol a kto za jeho módu vo francúzskych vyšších kruhoch môže, nájdeme habadej. Pričom recept na jeho výrobu je veľmi jednoduchý, ba až triviálny. Ide o vaječný piškót, ktorý sa nakyprí len čulým šľahaním.
Základné cesto sa kedysi volalo janovské, pretože do Francúzska prišlo práve z tohto prístavného mesta. Janovský piškót sa pri madlenkách ešte trošku odľahčí veľmi jemnou mandľovou múkou, ktorá mu dodá charakteristický zadný tón a troškou citrónovej kôry nato, aby dokázala v človeku vyvolať spomienky presne tak, ako to učinila románovému hrdinovi Marcela Prousta v Hľadaní strateného času.
„Proustova madlenka sa už v umeleckých kruhoch používa ako ustálené slovné spojenie.“
Stačilo ju namočiť do čaju, položiť na jazyk a spustila sa taká ohromujúca vlna spontánneho sprítomnenia hrdinovho detstva, že sa z madlenky stala z noci na ráno ikonická cukrovinka literátov a dodnes jej meno nájdeme v neprebernom množstve literárnych analýz, doktorátov a pojednaní.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.