je to taký zvláštny národný šport u nás, takmer tradícia, frfľať na rôzne tradície. Rozčuľovať sa nad zneužívaním duchovných sviatkov obchodníkmi a firmami na komerčné účely, nad pokrytectvom, stádovitosťou, ba priam hlúposťou tých, čo sa nechajú zblbnúť a nakupujú, oslavujú, prejedajú sa, smskujú a zase nakupujú. Opakuje sa to na Veľkú noc aj na Vianoce, svoje dostane aj Sviatok matiek verzus MDŽ (pre mladších čitateľov: Medzinárodný deň žien). V prípade najnovšieho, sotva dvadsaťročného sviatku v našich končinách – sv. Valentína pribúda ešte aj argument, že ide o sviatok cudzí, vnútený nám marketingom amerických firiem a komerčnými médiami. Skúsme ten sviatok očistiť od falošných nánosov a pozrieť sa mu bližšie na podstatu.
jedenásť Valentínov
Čo s tým ružovosrdiečkovým ošiaľom vlastne má nejaký svätec? Najčastejšie sa sviatok pripisuje sv. Valentínovi, ktorý žil v Ríme v 3. storočí. Napriek zákazu cisára Claudia II. údajne tajne sobášil mladých zaľúbených vojakov, za čo bol po odhalení potrestaný smrťou. Iná legenda tvrdí, že bol potrestaný za pomoc kresťanom pri úteku z rímskych väzníc, kde boli mučení pre svoju vieru. No a podľa ďalšej legendy bol Valentín vlastne prvý odosielateľ valentínskeho pozdravu – ľúbostného listu, ktorý poslal z väzenia istému mladému dievčaťu, dcére jeho žalárnika. Lenže najstaršia zachovaná valentínska pohľadnica, ktorá je uložená v Britskom múzeu, bola poslaná až v roku 1415 vojvodom Orleánskym jeho žene z väzenia v londýnskom Toweri.
„Za sviatkom Valentína nie je utrpenie, vykúpenie, odriekanie, jeho posolstvom je dať najavo lásku.“
To sa časovo prekrýva aj s dielom Geoffreya Chaucera – Vtáčí snem, v ktorom sa prvýkrát valentínsky sviatok spája s romantickou láskou a mnohí práve tohto autora označujú za pôvodcu celého sviatku zamilovaných.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.