ruské vajce vzniklo v bývalom Československu. O tejto bufetovej klasike, ktorá sa podáva buď naskladaná v miske či na tanieri alebo zaliata v priesvitnom aspiku, existujú dve legendy. Jedna z nich sa snaží nájsť skutočný pôvod vzniku tohto jedla a odkazuje na prvé moderné kuchárky zo začiatku dvadsiateho storočia. Vznik ruského vajca datujú teda ešte k prvorepublikovému Československu. 

Secesiou obklopené gazdinky vraj boli úplne uhranuté opulentným luxusom  klenotníckych zázrakov z Petrohradu – Fabergého vajcami. Tento prepiaty luxus sa potom snažili sprítomniť na svojich studených misách ponúkaných návštevám pri poobedňajšom posedení pri káve či na rodinných oslavách. S ruským vajcom, ako ho poznáme z bufetu dnes, však mali spoločné len to, že obsahovali vajíčko, okolo ktorého sa všetko točilo. Žiaden zemiakový šalát, pásiky zaváranej papriky na kyslo či aspik. Kdeže. Vyzerali ako skutočné Fabergého vajcia a boli rovnako ako ony cifrované len tými najluxusnejšími matériami. Či už to boli sleďové očká, drahý kaviár, kapary alebo údený losos. Všetko sa to naservírovalo do opulentných ornamentov, ktoré vyrážali dych. 

Druhá legenda o ruskom vajci je omnoho prozaickejšia a zrejme aj pravdivejšia. Ruské vajce, ako ho poznáme, vzniklo v päťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia v známej ľudovej jedálni Automat Koruna na Václavskom námestí. Chodili sa sem stravovať robotníci, ale aj ministri komunistickej vlády.