Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Wafľa alebo lievanec z Lutychu

.jozef Koleják .lifestyle .dobré jedlo

Najčastejšie ho vidíme na festivaloch. Mriežkované čudo, na povrchu chrumkavé, vnútri mäkké ako vankúšik. Na jeho mriežkované telo nám nakladú ovocie, zalejú ho čokoládou a všetko zavŕšia štedrým kopcom šľahačky. Niekde ho volajú gofri, inde zas vafľa.

Wafľa alebo lievanec z Lutychu GettyImages Belgická vafľa so zmrzlinou, čučoriedkami, mliekom a práškovým cukrom.

mnohí sa možno budú čudovať, niektorí dokonca aj pohoršovať, no nedá sa nič robiť, treba ísť s pravdou von: mriežkovaná vafľa, tá kráľovná pokútnych stánkov rýchleho občerstvenia tajomne zaparkovaných v temných uličkách, vždy vtesnaná medzi hranolky a kukuricu, sa zrodila z hostie. Áno, je to tak. Priamo z posvätnej oblátky, ktorá sa počas omše mení na telo Kristovo. Slabším povahám necháme trochu času na otrasenie sa a povieme si, že hostia, tenký kruhový kreker z vody a múky, pečený medzi dvoma železnými platňami, má svoj pôvod v starovekom Grécku a volal sa obelios. Bol to praktický nekvasený chlieb, ktorým sa zajedali drobnosti. Mal, pochopiteľne, väčší priemer ako sú dnešné hostie, natieral sa zvyčajne medom alebo syrom. Pripomínal naše sviatočné oblátky, no bol celkom bez cukru. Napokon, obelios a oblátka majú rovnaký slovný základ.

Malé oblátky, ktoré kresťania využívali pri svojom sprítomňovaní Poslednej večere, boli v ranom stredoveku čoraz žiadanejším artiklom, preto nečudo, že začali vznikať špeciálne cechy na ich výrobu.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite