ak sa narodíte s tým, že vaším najväčším talentom a vášňou je jedlo a jeho príprava, navyše sa vám stane, že sa narodíte v Španielsku a dokonca žijete v Barcelone, máte vykročené k hviezdnej gastronomickej kariére. Len z Katalánska a Baskicka vzišlo toľko svetových kuchárov, že vymenovať ich by zabralo celú túto stránku, ak nie celý časopis. Medzi nich patrí aj José Andrés, ktorého si všimli už na strednej kuchárskej škole, neskôr pri povinnej vojenskej službe, aby ho neskôr najali ako osobného kuchára generalite. 

Taký to bol talent. Vedel o svojom mimoriadnom dare, takže neostal učičíkaný komplimentmi a vydal sa hľadať ďalší zdroj inšpirácie a vedomostí. Zavialo ho to do slávnej reštaurácie El Buli, ktorú viedol ešte slávnejší Ferran Adria, zakladateľ a propagátor molekulárnej kuchyne, ktorej patril celý prelom druhého tisícročia. El Buli zbierala jednu cenu za druhou a tešil sa z nich nielen Adria a jeho tím, ale aj majitelia El Buli, emigranti z bývalého socialistického Československa.

„José Andrés varil jedlá pre katastrofami zasiahnutých ľudí na Haiti, ale naozaj po celom svete. Dnes prináša teplú stravu ľuďom do zbombardovaných predmestí Kyjeva.“

José Andrés v El Buli pracoval po boku Adriu tri roky, aby sa napokon ich cesty rozišli a José emigroval do USA. Tam sa prestal venovať molekulárnej kuchyni, ktorej zaujímavé časy síce práve vrcholili, no pre neho už nebola inšpirujúca, a radšej svoje sily vložil do propagácie umenia španielskych tapas.