mal som spolužiačku, čo sa vydala do Švédska. Temperamentná a extrovertná Slovenka. Nič horšie sa jej nemohlo stať. Samozrejme, žije sa jej tam výborne, no začiatky boli tvrdé, pretože ak je proti niekomu táto severská krajina stavaná, tak sú to extroverti. Zo začiatku Lucia brala osobne, keď sused radšej počkal za dverami, kým odíde výťahom, aby sa s ňou nemusel stretnúť a rozprávať. Až kým nepochopila, že to patrí k severskej etikete. Napokon si na zádumčivých a na slovo skúpych severanov zvykla. 

Raz ju však sused prekvapil. Z ničoho nič jej zazvonil pri dverách a chcel sa rozprávať! Zveril sa jej, že si ide dať na večeru slede. Lucii sa od dojatia nahrnuli slzy do očí a hneď sa rozhovorila: ona ide robiť hráškovú! Sused pri jej odpovedi zneistel. Lucka totiž znova nepochopila, že ide len o ďalší prvok zo severskej etikety: sused ju prišiel len varovať a naznačiť jej, aby si večer zatvorila spoločné stúpačky. Vysvetlil jej to až jej muž, keď prišiel večer z roboty domov. No už bolo neskoro. Lucka mala znova slzy v očiach, ale nie od dojatia, ale od príšerného smradu, ktorý sa šíril zo spoločného digestora. Sused si totiž práve pod nimi otvoril surströmming.

Kto navštívil Švédsko, vie, o čo ide. Surströmming je tam v obchode na každom rohu a spoznáme ho podľa silných konzerv, z ktorých niektoré sú poriadne vyduté, ako v nich nakladaný sleď ešte kvasí.