po slovensky sa im vraj má hovoriť banániky, no jakživ som toto označenie pri klasickom francúzskom éclair nevidel ani nepočul. Možno je to tým, že poctivé parížske banániky sa u nás začínajú razantnejšie objavovať až teraz, dokonca spolu v družnom objatí s ďalšou francúzskou cukrárenskou klasikou – madlenkami. Zdá sa, že módna vlna makroniek je preč. Odštartoval ju na prelome tisícročí fenomenálny cukrár Pierre Hermé, keď odišiel z parížskeho Ladurée, aby si v Tokiu otvoril svoju prvú makronkáreň, čím spustil ošiaľ nebývalých rozmerov.
Celý svet sa šiel zblázniť za mandľovými kolieskami s náplňou, pri ktorých sa od rozkoše privierali viečka. Všetci zrazu riešili odpočinuté bielka, preklepávanie plechu, zasychanie povrchu klobúčikov a správny pomer cukru a mandľovej múky. Dnes sú už tieto kratochvíle pasé a o slovo sa hlásia lesklé banániky, v origináli éclairs. Ďalší z klasických výdobytkov francúzskeho cukrárstva, ktorý na pekných päťdesiat rokov čušal v zadných radoch chladiarenských boxov ako nudné pečivo, aby sa teraz s veľkou pompou postavil do svetiel reflektorov.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.